A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | R | S | T | U | V | W | Z

Egypt - Cestopisy

Luxor a Kahira bez cestovky

Uz je to viac ako pol roka co som sa vratil z poslednej cesty po Egypte.Tento krat to nebola taka typicka dovolenka ako po ine roky a tak som si stale vecer zapisal co vsetko som v ten den prezil.Ked som to potom doma prepisal do pc vznikol celkom dlhy "cestopis".Ak mate niekto chut si to precitat tak ako som to poskladal,neupravene a urcite aj s chybami budem len rad. Fotky z cesty najdete aj v mojich galeriach...

Luxor a Kahira bez cestovky

EGYPT - poznavanie bez cestovky 1.cast

Tento pribeh sa zacal niekedy zaciatkom roku 2007 ked som si takto sedel za pocitacom a prezeral fotky z dovoleniek v Egypte.Premyslal som o tom, ako by to bolo super, sa len tak zobrat a prejst si Egypt tak,ako uz davno chcem, bez cestovky, neustaleho poskulovania po hodinkach a sprievodkyni, ktora netrpezlivo mava z autobusu.
Planoval som take nieco uz davnejsie, chcel som dat dokopy nejaku skupinku ludi, no je dost tazko zladit termin a vsetko okolo toho. Kamos, s ktorym som uz Egypt navstivil par krat po minule roky, mal uz tiez dost uponahlanych poznavaciek a tak nam ostavalo uz len vybrat si nejaky datum a sposob ako sa dostat na egyptsku zem. Naposledy sme tam boli v aprili minuleho roku a taky nejaky termin sme planovali aj teraz. Po zvazeni vsetkych pro a proti z minulych rokov sme sa rozhodli, ze ak tam nechceme za sebou tahat aj cisternu s vodou, je teraz ten najlepsi cas na takuto expediciu.
Neslo nam o more a Hurghadu, chceli sme si konecne vychutnat Luxor a jeho okolie aspon na par dni a samozrejme Kahiru. Minuly rok sme si presli Asuan a tak sme tento krat neplanovali ist dalej na juh. Rozhodli sme sa vlastne z hodiny na hodinu a tak nebolo velmi casu zhanat nejake vyhodne letenky a pod.veci. Najjednoduchsou cestou sa nam zdala ta,ze si zakupime zajazd v cestovke, vlastne len kvoli letenke. Nebol problem vybrat si nejaky lastminute nakolko v januari predsa len nie je ta hlavna sezona. Vybrali sme si zajazd na 14 dni do Hurghady,hotel Marilin Inn. Nas plan bol 5dni Luxor a 5 Kahira. Zbytok sme sa predsa len rozhodli obetovat oddychu pri mori. Nas prvy problem bol ten, ze v zime sa lieta len z Bratislavy. Nebolo casu kupit letenku Ke-Ba a kedze sme nechceli zbytocne preplacat hned na zaciatku a cesta autom sa nam zdala teraz v zime nie velmi stastnym riesenim, rozhodli sme sa pre vlak. Zmierili sme sa s tym, ze vlakom pojdeme do Bratislavy dlhsie ako lietadlom z Kosic do Egypta.

Prisiel den D a my sme ovesani kuframi a fotakmi stali na vlakovej stanici. Zobrali sme to najlepsie co bolo, takze sa cestovalo prijemne a cesta zasnezenym Slovenskom za oknami ubehla naozaj rychlo. V Bratislave sme boli podvecer, cakal nas kamarat ktory bol nase bratislavske taxi a ubytovanie v jednom.Lietadlo malo odlet rano o deviatej, takze casu sme mali naozaj dost. Rano sme dve hodiny pred odletom poslusne cakali v rade na letisku a sledovali, ako coraz viac ludi pred nami odchadza sice s letenkou v ruke ale netvaria sa vobec, ako stastni dovolenkari. O chvilu sme aj my pochopili dovod, pani z cestovky nam s nacvicenym usmevom podala obal s letenkou a ubytovacim poukazom, nezabudla vsak dodat, ze nakolko letisko v Prahe bolo pre kalamitu zatvorene, nase lietadlo odleti az vecer o siedmej. No to nam to pekne zacina, aj ked sa nieco podobne dalo ocakavat, stale sme dufali v maly zazrak. Tak sme tam stali s letenkou v ruke a pocuvali staznosti nasich spolucestujucich. My sme na tom boli este celkom dobre, stacilo zavolat kamosa nech nas vyzdvihne, ale skupinka z vychodu s malymi detmi, ktora cestovala celu noc, bola tesne pred infarktom. Tak sme im dali nase letiskove poukazky na obcerstvenie, ktore sme dostali ako kompenzaciu za nase nervy a zavolali nase taxi. Den sme stravili spoznavanim obchodnych centier v Bratislave a premyslanim, ci ten kto sedi vedla nas v pizzerii bol vo Vyvolenych alebo v Big Brother.
Vecer sme sa po druhykrat dostavili na letisko. Aspon,ze sme sa nemuseli opat tahat s batozinou, tu sme si tam mohli rano nechat. Lietadlo uz nastastie cakalo, tak este rychla kontrola, ci nie sme teroristi a hura na palubu. Kamosovi som oznamil,ze pri okne sedim ja, lebo si chcem urobit nejake fotky.Velmi neprotestoval a mne pomaly doslo preco. Ono sa dost blbo foti ked je vonku tma , nejako som bol stale v tom,ze letime cez den :)
Kapitan zahlasil, ze su nejake problemy a nemoze letiet priamo do Hurghady, takze sme to vzali skratkou cez Brno. Po asi 20 minutach sme tam stastne pristali. Sedeli sme v lietadle a cakali co bude, prisla cisterna a letuska nam s milym usmevom oznamila nech sa radsej rozopneme keby to nahodou buchlo, vraj sa zle uteka so stolickou. Konecne sme dotankovali, kapitan skontroloval ci je vsetko v poriadku, nieco podpisal a nebyt toho, ze som sa na neho pozeral cez okienko nad kridlom tak myslim, ze ideme busom.
Konecne sme opat vzlietli, letusky nam rozdali veceru a ja som uz netrpezlivo pozeral kedy sa objavi africke pobrezie. Dockal som sa okolo polnoci.

Pristali sme v Hurghade, posunuli si hodinky o hodinu dopredu a aspon raz uplne sami, bez tlacenice, presli okolo ujov v budkach ktori nechapali co robia medzi skupinkou Slovakov dvaja Korejcania. Pravdupovediac - to sme nechapali ani my. Ale neriesili sme, ci ma Kartago pobocku aj v Soule a hura k autobusom. Vacsina dovolenkarov sa natlacila do prvych dvoch, ktore mali za sklom nazov drahsich hotelov. My dvaja s kamosom sme vzadu zbadali taky mensi bus kde uz sedelo asi osem ludi. Sranda bola, ze kufre sa nevmestili cez dvere tak sme ich natlacili cez zadne okno. Po par minutach nas vysadili v hoteli, dostali sme kluc od izby a konecne sa sme sa mohli v klude nadychnut egyptskeho vzduchu na balkone.Spociatku nam ani velmi nedoslo, ze je predsa len chladnejsie, ako sme v Egypte boli zvyknuti. Nas skor zacalo zaujimat co dalej. Trosku nam to meskanie lietadla narusilo plany.Chceli sme si hned po prilete zabezpecit nejaku prepravu do Luxoru, ale kedze boli dve hodiny v noci, nechali sme to uz tak a zalahli. Rano samozrejme ako prve som otvoril balkon a oproti tomu ako chladno bolo v noci, som bol velmi milo prekvapeny. Slnko svietilo, ani mracika, uplne ako v lete. Po ranajkach sme sa trosku poobzerali po okoli a aj ked som to tam uz poznal, zaregistroval som opat nejaky pokrok okolo hotela. Nova pesia zona uz bola skoro dokoncena a pribudlo aj dost obchodov.
Zasli sme na stretnutie s delegatkou, aby sme ju informovali, ze ak nas cely pobyt neuvidi, tak nas nemusi dat hladat Interpolom, ale tej to bolo uplne jedno.Vypoculi sme si aspon aktualne ceny fakul. vyletov a sledovali ludi, ktori sa nevedeli dockat, kedy prvy krat v zivote uvidia pyramidy. Tak nejako sme museli vyzerat aj my dvaja pred desiatimi rokmi, ked sme Egypt navstivili prvykrat. Nechali sme sa vyrozpravat hlavne tych starsich, ktori sa este stale potrebovali vyzalovat, ze boli ukrateni o par hodin tym, ze meskalo lietadlo. Delegatka ich samozrejme vypocula , zopakovala co uz raz poculi na letisku a zazelala prijemny pobyt.
Spytali sme sa, ci nahodou rano nejde nejaky zajazd do Luxoru, aby sme sa zviezli, ale mali sme smolu, nic neslo ani do Luxoru ani do Kahiry. Tak nam nezostalo nic ine, len sa premiestnit do centra Hurghady a najst nejaky iny sposob. Najjednoduchsi by bol samozrejme nejaky zajazd, ale ako na potvoru vsetky boli obsadene, alebo isli az o dva dni a my sme uz nechceli stracat dalsie dni. Rozhodli sme sa pre miestny bus, ktory chodi kazdy den z Hurghady. Nechcelo sa nam vstavat skoro rano alebo v noci, tak sme si nasli bus, ktory odchadza o deviatej rano. Taxikar, ktory nas cakal na stanici, nam robil aj tlmocnika a oznamil nam, ze listky si mozeme kupit az rano v buse. Tak sme isli naspat do hotela, kde sme si zbalili veci do mensich cestovnych tasiek, aby sme sa netahali s kuframi a cakali co bude rano. Po ranajkach sme si vzali taxik a radsej s hodinovym predstihom vystupili na stanici v casti Dahar. Bolo tam uz zopar autobusov, tak sme zistovali, ktory by mohol byt ten nas. Medzi tym sa stanica zacala zaplnat dalsimi „belochmi“ a my sme pochopili, ze takto asi cestuje dost vela turistov. Tak sme sadli a cakali,vsimol som si jedneho mladika, ktory sedel za nami. Cakal tiez na autobus do Luxoru. Bol z Anglicka a mal podobne plany ako my. Turistov zacalo pribudat a zacali aj nase obavy, ci sa vobec do autobusu dostaneme. Uplne nas dorazila rodinka s asi siestimi detmi. Podla vsetkeho to boli amici, ktori takto cestuju asi dost dlho a postupne sa mnozia na cestach. Rodicia si asi nevsimli, ze hipies uz nie je v mode a viedli k tomu aj svoje deti. Tak tam sedeli ,pospevovali no proste J.Lenon by z nich mal radost.

V tom sa od vedlajsieho stola postavil chlapik v ciernom pyzame a zamieril k nam. „Taxi“ ,povedal s mobilom v ruke a my sme pozerali raz na seba raz na neho a premyslali, kto viac potrebuje psychiatra. Anglican tiez nahodil ksicht ako Mr.Bean, lebo nechapal, naco nam je taxi ked sme neprisli do Hurghady ale naopak, chceme sa dostat prec.Chlapik s mobilom zacal pomaly doplnat slova „Taxi Luxor“. No, pozerame na neho a stale nechapeme. Si sa zblaznil, ved Luxor neni na druhej strane Hurghady, ale par stoviek km. A on ,ze no problem „how much“? Co ja viem, how much, vsak ty si taxi, tak povedz, nech sa aspon zasmejeme, vravim mu. Inac, pravdu povediac sme premyslali aj nad touto variantou, ale najmenej sa nam podarilo den predtym zjednat na 500 El. Teraz sa vsak situacia zmenila, jednak ten bus by musel byt trojposchodovy, aby sme sa tam vsetci vosli a boli sme uz s Anglicanom traja, takze ked to vydelime, uz to nebolo take strasne. Musim este povedat,ze sme mali nejaku vacsiu rezervu so sebou a tak sme si povedali, ze nebudeme predsa na dovolenke setrit. Neplanovali sme sa nejako velmi rozhadzovat, ale tiez sme nechceli za kazdu cenu setrit tam, kde nemusime. Listok na bus stal asi 50El. Tak sme boli zvedavi, kolko nam povie za taxik. Celkom nas prekvapil, povedal 400 El.To bolo na jedneho 133 (asi 700 sk), co sa nam zdalo prijatelne. Anglican bol tiez nadseny a dodal, ze ked to prepocita na jeho menu, tak je to smiesne. No nam sa to az take smiesne nezdalo, ale tuzba po Luxore bola silnejsia a tak sme suhlasili. Samozrejme sme chceli ten taxik vidiet, neradi by sme cestovali v nejakom veterane. Na nase mile prekvapenie prisiel mlady chalan v novom ciernom Hyundaii. Tak sme nahadzali batozinu do kufra a pochopili, ako to tam funguje. Mladik dal „nasmu dohadzovacovi“ 40El,co bola asi jeho provizia, ze nas dohodil a vyrazili sme. Ono to vlastne nebol taxik, ale sukromne auto, no malo klimu a radio, ktore nam celu cestu oznamovalo, ze Alah je velky. Pred cestou sme este natankovali a ticho zavideli - doma by sme za tu sumu mali tak do kosacky na travu, tu to bola plna nadrz. Cesta ubiehala v pohode, az po prvu policajnu kontrolu. Zastavili nas a kontrolovali take blbosti ako hasiaci pristroj a pod. Policajt nam zobral pasy a zmizol v budke. Ked sa uz asi 15 min. nic nedialo, nas vodic sa vybral zistovat, v com je problem. Poslali ho spat do auta, tak sme cakali dalej. Prisiel nejaky mladik v civile s pistolou za opaskom a chcel od vodica povolenie, ze moze vozit turistov. Ten mu ukazal nejaky papier, ale stale sme sa nehybali z miesta. Medzitym prisli aj dve dodavky s Japoncami a tak tam uz zacalo byt dost rusno. Vodici si nieco dost nahlas vysvetlovali a my sme cakali co bude. Nakoniec sme pochopili, ze musime mat policajny doprovod , takze ten v civile si sadol do jednej dodavky k vodicovi a mohli sme pokracovat. Problem bol len v tom, ze sme ich nemohli predbehnut a tak sme isli trosku pomalsie. Nam to vsak nevadilo, cesty boli prazdne, takze sme cely cas isli vedla tej dodavky v protismere. Zastavili sme na odpocivadle, kde stoja aj autobusy, ktore chodia s turistami a po asi 10min. sme pokracovali. Policajt vystupil asi 50 km pred Luxorom a tak sme uz nebrzdeni dosli stastne do ciela. Hotel sme mali vyhliadnuty len cez internet, taxikar sa vsak tvaril, ze taky nepozna. Nechali sme ho, nech nas vyhodi v centre pri Luxorskom chrame.

Hned ako sme vystupili, sme pocitili,ze sme trosku juznejsie. Bolo prijemne teplo a pred nami stal hotel Luxor. Vyzeral celkom pekne, na prvy pohlad pripominal muzeum. Zacali sa k nam zbiehat miestni taxikari, tak sme rychlo vosli do malej zahrady co bola pred hotelom a zamierili na recepciu. Hotel bol uz dost stary, co nam pripominali aj tabule s hlavami asi byvalych slavnych navstevnikov. Cena za jednu noc bola 30$ za dvojpostelovu izbu. Tolko sme aj ratali,povedali sme si, ze jednu noc vyskusame, ved 15$ na osobu nie je az tak vela. Anglican ostal s nami a dohodol si jednopostelovu izbu za 100 El. Izby boli dost chladne, na pohlad ale ciste. Netiekla vsak tepla voda, takze sme sa vybrali do mesta nieco zjest a pohladat iny hotel, kde by sme sa na dalsie dni ubytovali.V ulicke za hotelom sme objavili hotel Arabesque, ktory sme vlastne aj poznali z internetu. Tiez ziadny luxus na prvy pohlad, ale na prespanie to stacilo.
Len tak pre zaujimavost sme sa isli opytat do hotela, ktory bol nedaleko cez cestu a mal 5*. Tie nase mali podla tabule 3*, tak sme boli zvedavi na cenu. Na recepcii nam s usmevom oznamili 120 - ani uz neviem, ci dolarov, alebo euro . Jednoducho sme pochopili,ze az taky luxus nemusime.Vratili sme sa do Arabesque, kde bola cena tiez 30$ . Tam nas privital recepcny a poslal rovno hore na strechu, kde mal svoje sidlo majitel, ako sme neskor zistili.
Bol to uz na prvy pohlad zaujimavy clovek. Sedel v kresle, fajcil sisu a na hlave mal akoze turban, akurat ze to bol cerveny sal s logom Vodafone. Hned sa nas ujal a ponukol nam svoje sluzby vo vsetkom, co budeme v Luxore potrebovat. Na zaciatok nam stacilo pozriet si izbu. Hned zavolal na recepciu nech nam ukazu izbu a povedal, ze dal by nam najlepsiu co ma, ale hotel ma skoro plny, lebo v Egypte su prave teraz prazdniny a tak je problem s ubytovanim. V hoteli bolo fakt dost vela miestnych, vlastne len my dvaja sme boli cudzinci. Kde sa stratil nas Anglican sme neriesili, lebo on aj tak chcel na druhy den pokracovat do Asuanu. Izba bola mensia, ale posobila utulnejsie a hlavne tepla voda tiekla hned po otoceni kohutikom. Dohodli sme sa,ze hned rano si prenesieme veci z hotela Luxor, kedze sme to tam uz nechceli komplikovat a ostaneme aspon tri noci. Stale sme boli vlastne v centre, o com nas presvedcil aj pohlad z balkona. Par metrov od nas stal slavny Luxorsky chram a hned za nim sme videli Nil a zapadny breh, kde sa dal pekne rozpoznat aj chram Hatsepsut. Na veceru sme zasli do pizzerie vedla hotela a kedze sa nam este nechcelo zalahnut, rozmyslali sme, co podniknut. Tak sme vzali taxik a isli sa pozriet na Karnacky chram, kedze sme ten Luxorsky mali hned pred hotelom. Prisli sme tam presne tri minuty pred zaciatkom vecernej svetelnej show s nazvom Sound&Light ,tak sme si rychlo kupili listky, aj ked nas upozornovali, ze to je vzdy ine podla jazykov, ale nam to bolo jedno len aby to nebolo japonsky. Mali sme stastie, prave zacinala anglicka verzia. Tak sme tam stali a cakali, co sa bude diat.Inak listok stal 55El a kamos musel este doplatit 35 za stativ k fotaku. Zacalo sa to presne o 19:45 takym akoze uvodom pri vchode a postupne sme prechadzali po celom chrame, ktory sa postupne rozsvecoval a zhasinal podla toho, kde sme sa presuvali. Do toho rozpravali akoze faraoni svoje pribehy. Nakoniec sme sa presunuli k jazierku, za ktorym bola taka tribuna, kde sme sa usadili a sledovali ,ako je raz obelisk modry, potom zase cerveny a tak dookola. Bolo to celkom fajn, nocna obloha plna hviezd tomu dodavala peknu atmosferu, ale zeby ma to az nejako velmi nadchlo… Mozno keby som tam bol prvy krat, ale ja uz Karnak poznam ako nasu ulicu, takze asi tak. Skoncilo to o 21:15. Cestou spat do hotela sme si zobrali koc s konom za 10 El a hned po prichode na izbu sme zalahli. Noc v hoteli Luxor bola v pohode, az na ranny budicek. Par metrov od nas totiz stala mesita, ktora den pred tym posobila uplne neskodne, rano o piatej tam vsak vyliezol nejaky nestastnik hore na minaret, ktory bol vo vyske nasich okien a musel celemu Luxoru oznamit, ze Alah je velky. Ked sme to uz vedeli asi po dvadsiaty krat, tak sa nam ani nejako nechcelo spat. Vstali sme, zobrali tasky, ktore sme ani nevybalovali a presunuli sa o ulicu dalej, kde nas uz na streche cakal nas Alibaba, ako sa nam predstavil nas stary znamy so salom na hlave. Zo strechy sa nam naskytol uzasny pohlad na prebudzajuci sa Luxor. Zo zapadneho brehu prave vzlietali teplovzdusne balony s turistami a preleteli dost nizko ponad nas, takze sme si aj zamavali s babkami, ktore boli naobliekane ako pravi kozmonauti. Uplne najkrajsi bol vychod slnka, ktory sme si hned samozrejme nafotili. Alibaba nas ponukal cajom, ale kedze sme obetovali aj ranajky v hoteli, aby sme sa hned na zaciatku ne… tak sme slusne odmietli. Radsej sme sa na izbe oplachli a planovali, co podnikneme v prvy den. Rozhodli sme sa, ze prejdeme na zapadny breh a popozerame, co nam padne oka. Pred cestou sme si kupili nejake sladkosti, ktore sme mali akoze na ranajky a podho k Nilu. Dostat sa na druhy breh nie je problem. Problem bol skor odohnat vsetkych tych taxikarov a plavcikov okolo nas. Podisiel k nam jeden mladik, ktory bol celkom slusne obleceny a ponukol sa nam, ze nas bude cely den vozit svojim taxikom, ktory ma zaparkovany na druhej strane.

Zobrali sme si maly motorovy cln, ktory nas previezol cez Nil a tam sme vystupili rovno pred jeho taxikom. No bol to teda riadny veteran! Peugeot, ktory by mal u nas uz poriadnu hodnotu ako veteran. Bol vsak perfektne udrziavany, s novymi potahmi na sedadlach. Taxikar uz rovno vedel co budeme potrebovat a tak po dohodnuti ceny za cely den 80El nas zaviezol k pokladni, kde sa kupuju vstupenky do vsetkych chramov na zapadnom brehu. Hned prvy po ceste bol chram Ramzesa III v Medinit Habu. Prisli sme tam ako prvi turisti, tak sme si to vsetko popozerali, pofotili a ked uz zacali prichadzat prve autobusy, my sme akurat koncili.
Dali sme si ranajky v restauracii pred chramom a nasavali ten klud naokolo, sledujuc pobehujucich turistov. Kupili sme si vstupenky aj do Ramesea, ktore sme este nikdy pred tym nenavstivili a taktiez do chramu Seti I. v dedinke EL Kurna, kde vela turistov nechodi. Rameseum bolo hned vedla po ceste. Tiez tam neboli ziadni turisti, takze sme boli taka mala atrakcia pre miestnych strazcov. Po prvom rozhovore odkial sme sa tam vzali, nas jeden zaviedol k okraju chramu, kde stala polozburana stena, za ktorou uz boli len policka miestnych obyvatelov. Na stene bolo zaujimave to, ze v nej bola chodba podobna ako su v pyramidach, ktora viedla hore akoby na strechu. Samozrejme sme tam hned vyliezli aj ked nas to samozrejme stalo nejaky baksis, ale vyhlad z hora bol super. Mali sme cely chram ako na dlani. Z celeho chramu som poznal len tu znamu zvalenu sochu Ramzesa, ktora bola naozaj obrovska a to z nej ostala len polovica. V Rameseu toho bolo naozaj dost k videniu, pracovali tam akurat miestni restauratori. Zatial co kamos fotil vsetko mozne, ja som sa tulal pomedzi cesticky, ktore tam boli pekne upravene, az som prisiel na okraj arealu. Tam si ma vsimol jeden straznik a tahal ma niekde medzi rozvaliny.
Prisli sme az k byvalej kuchyni, aspon tak mi to popisoval on a ukazal mnozstvo crepov, ktore tam vsade ponachadzali. Ovela zaujimavejsie vsak bolo to, co sa nachadzalo v jednej malej miestnosti, ktora vyzerala ako pivnica. Ked som nazrel dovnutra, skoro mi oci vypadli, rovno predo mnou lezali na zemi dve mumie, boli dost zaprasene a nie celkom odhrabane, ale pekne sa dalo rozpoznat, ze ich este nikto nerozbaloval a vlastne ani nimi nehybal od casu ked ich tam pochovali. Tak som si ich aspon vyfotil a chvilku tam len tak cumel, bol to trosku iny pocit ako vidiet mumie niekde v muzeu. Ked som sa vynadival, nasiel som kamosa, ktory nebol velmi spokojny s fotkami, vraj nebolo dobre svetlo a asi sa tu este vratime. Niekedy poobede, ked nebude tak palit slnko. Taxikar nas uz vyckaval pri brane, ale vsimli si nas aj miestne deti, tak sme im dali nejake sladkosti a na pamiatku som si kupil take malicke sosky vesebtov, co mi tlacili do ruky. Nemusel som ani zjednavat, lebo ich prva cena bola 1 El. Presunuli sme sa do dedinky EL Kurna, kde sme navstivili chram Seti prveho. Vlastne to, co z neho ostalo. Chram sa totiz nachadza uprostred dediny a to sa mu asi stalo osudnym. Doslova meter za jeho stenou uz byvali miestni ludia a bolo im normalne vidiet do domu, ked sme si to tam pozerali. V chrame sme sa zdrzali len pol hodiny, lebo tam naozaj nebolo nic zvlastne na pozretie. Bolo okolo obeda a my sme uz mali pozrete vsetko, co sme chceli v ten den vidiet. Tak sme skopirovali fotky z kariet do databanky a premyslali co dalej. Rozhodli sme sa pre Udolie kralovien ktore bolo na druhej strane kopca. Vstupne bolo vsade rovnake 25El. na osobu. V Udoli sme boli za par minut, bolo tam poriadne teplo a tiez vsade naokolo bol samy Rus. Oproti Udoliu kralov je to dost male pohrebisko, kde sa zachovalo zopar hrobiek. Ta najkrajsia - kralovnej Nefertari bola zatvorena, tak sme si pozreli aspon nejake jej kamosky Kha Em Waset a Titi. Nebol tam vlastne nikto, len my dvaja a strazca, ktory nam samozrejme hned ponukol, ze si mozeme fotit co chceme, ked mu dame baksis. Tak sme jemu aj sebe urobili radost.Pred tretou hrobkou ktoru sme si vyhliadli bolo Rusov ako pred Leninovym mauzoleom, tak sme to vzdali a zamierili k vychodu.

Taxikar nas pozval k sebe domov a kedze byval nedaleko, tak sme suhlasili. Byval s otcom a sestrou vo vedlajsej dedine. Otec, tiez taxikar nas milo privital a potom nam poukazovali dom. Ako sme zistili, je to taky maly penzion, mal pristavane dve poschodia, jedno pre hosti a druhe este nedokoncene pre syna ked sa ozeni.
Ukazoval nam aj fotky ludi z celeho sveta, ktorych uz mal ubytovanych vo svojom dome, aj nam ponukol ubytovanie, ak by sme tam este niekedy zabludili. Izby boli velmi slusne, upravene a ciste. Na poschodi bola uplne nova kupelna s wc len pre hosti a za to vsetko aj s ranajkami pytal 70 El za dvojpostelovu izbu. Celkom zaujimava ponuka a urcite ju aspon na jednu noc vyskusam, ak sa tam niekedy opat vyberiem. Bolo to asi najblizsie, ako sa dalo ubytovat od vsetkych pamiatok na zapadnom brehu. Asi sa im aj celkom dobre dari, lebo mali dom pomalovany ukazkami z otcovej cesty do Mekky a taku cestu si tam moze dovolit len malo ludi. Podakovali sme sa a hned sme si dohodli program na druhy den. Chceli sme navstivit Udolie Kralov a chram Hatsepsut. Nas taxikar nam navrhol aj navstevu miestneho trhoviska v EL Kurne, kde turisti ani nezabludia, tak sme boli zvedavi a suhlasili sme. Dohodli sme si stretnutie o 11:00 pri McDonalde, lebo po dnesnej skusenosti sme vedeli, ze sa nemame rano kam ponahlat a predsa len sa lepsie foti, ked je slnko nizsie a tiez uz je menej turistov. Odviezol nas k Nilu, kde sme nastupili na lod, ktorou sa prevazaju miestni a za 1El sme sa preplavili na druhy breh. V hoteli sme si dali sprchu a zalahli na maly popoludnajsi oddych. Vstali sme okolo 17:00, zasli na malu veceru a zamierili k Luxorskemu chramu, ktory sme si chceli v klude poobzerat a nafotit pri vecernom osvetleni. Slnko uz bolo prec, tak sa aj dost ochladilo a aj v mikine som citil ,ze je poriadna kosa. Ostali sme az do zaverecnej, ked uz sme boli v chrame naozaj sami a strazca na nas maval, nech si pohneme. Stalo to vsak za to, mame fotky ako z katalogu, kde nie su ziadni turisti a o to nam hlavne slo. Z chramu sme vysli nieco po deviatej a trosku premrznuti sme zamierili rovno do nasej pizzerie na caj. Spat sa nam velmi nechcelo, tak sme sa prechadzali ulickami, az sme nasli internet cafe. No ono sa to skor podobalo na matersku skolku Al Kaidy. Pri pocitacoch sedeli len male deti a na kazdom pocitaci hrali bojove hry, kde doslova striekala krv a do toho vrieskali ako zmyslov zbaveni, lebo vsetci mali na usiach sluchatka, tak si to ani velmi neuvedomovali. Zbadal nas asi majitel, lebo ten jediny tam sedel ako dospely a slintal nad fotkami nejakych modeliek. Pripojil som sa na internet, ktoreho rychlost keby som mal doma, tak pocitac leti okamzite z okna. Za hodinu som si pozrel asi tri stranky, zaplatil 10El a bol som rad, ze som tam neohluchol. Na hotel sme sa vratili okolo jedenastej a isli sme hned spat. Rano nas pre zmenu nezobudil ten, co strasi vo vezi, ale klaksony aut. Bolo uz sice skoro desat hodin, ale vsak co, ved sme na dovolenke. Taxikar uz stepoval pred McDonaldom, tak sme si dali ranajky a zamierili k Nilu. Dalej uz klasika, preplavili sme sa na druhu stranu a cestou na trhovisko sme si este kupili listok do Ramesea, ze sa tam este raz pozrieme, ked sa budeme vracat spat. Na trhu uz nebolo tak vela ludi, ale aj to co tam ostalo, vytvaralo tu pravu atmosferu. Kazdy vrieskal ako vladal, deti pobehovali, somare hiiikali, no proste prava Afrika. Vsade po zemi boli rozlozene paradajky a zemiaky, zenske tam mavali s podrezanymi sliepkami, z ktorych striekala krv. Ked sme toho uz mali dost, tak sme sa este museli zbavit deti, ktore behali za taxikom az na okraj dediny, tak sme boli radi, ked sme pred sebou zbadali Udolie kralov. Kupili sme si listok za 70El + 2El na vlacik a dohodli sa s taxikarom, ze nas pocka okolo pol stvrtej na druhej strane pri chrame Hatsepsut, kde sme planovali prejst cez kopec nad Udolim. V Udoli som bol uz asi 5 krat , takze som zamieril rovno k hrobkam, ktore som doteraz nevidel, alebo len tak na rychlo prebehol. Chcel som si pozriet hrobku Thutmosa IV, ktora je trosku od ruky, vlastne uplne vlavo hore pod skalou. Tam turisti skoro vobec nechodia, jednak je to naozaj fuska sa tam hore vystverat a samotna hrobka sa velmi nezachovala, co sa vyzdoby tyka. Minuly rok som navstivil vedlajsiu hrobku Thutmosa III a celkom sa mi pacila, lebo je ina ako ostatne v Udoli. Straznik nam uz zvrchu maval, ked videl, ze sa tam hore niekto hrabe, tak sme mu odmavali a slapali dalej.Cely vysmiaty nas vital a hned nas uviedol, akoby tam byval. Po dost dlhom zostupe do podzemia sme sa ocitli v pohrebnej komore, kde bol pekne zachovaly sarkofag. Samozrejme sme si to tam vsetko pofotili a nekonecnym schodiskom sme opat vysli hore na vzduch.Naokolo bolo vela mensich hrobiek, ktore boli bud zavalene, alebo uplne znicene, takze sa do nich ani nedalo dostat. Premyslali sme, ci sa vratime dole do Udolia, ked uz sme skoro na kopci, alebo rovno prejdeme k Hatsepsut. Mali sme ale dost casu, tak sme sa po skalnych cestickach vratili dole do Udolia, kde som si chcel aspon zvonku pozriet tu posledne objavenu hrobku, kde by mala byt udajne najdena mumia Tutanchamonovej matky. Hrobka je vlastne len zamrezovana diera v zemi, bola opustena a nebyt dokumentu, co som videl na Discovery, ani by som si ju nevsimol. Ked uz sme boli dole, tak sme si este pozreli hrobky Ramzesa III a Ramzesa I. Aj ked som ich uz par krat navstivil, su velmi pekne, zachovale a nebolo tam vela turistov. Nakoniec sme este zasli do hrobky KV 47 krala Siptaha. Potom sme uz zamierili hore na kopec a po celkom tazkom vystupe sme stali na mieste, odkial bol nadherny vyhlad na cele Udolie pod nami.Kopec Kurna, ktory vyzera ako prirodna pyramida nad Udolim nas sice lakal, aby sme vystupili az uplne na jeho vrchol, ale zdalo sa nam to velmi namahave a tak sme si povedali, ze sa na to este musime vyspat . Ked sme si vychutnali ten super vyhlad , zacali sme pomaly zostupovat dole k chramu Hatsepsut. Cestou sa na nas nalepil nejaky miestny chlapec, ktory nas chcel za kazdu cenu doprevadzat. Nemalo vyznam sa s nim natahovat, tak sme si ho nevsimali a pocuvali jeho arabsku anglictinu. Vsade naokolo bolo vela skamenelin, ktore sme si obzerali a zasli nad tym, ako je mozne, ze tu bolo niekdy more. Vsimol si to aj nas „sprievodca“ a hned nam zacal znasat skamenele musle a pod. veci, co bolo celkom fajn, lebo aspon dal pokoj. Stale, ked nieco doniesol, tak sme mu dali novu ulohu a cakali kedy dotiahne skamenelu velrybu alebo nieco podobne. Samozrejme sme sa ho bez nejakych drobnych nezbavili, ale to sme uz stali hore na skale nad chramom a s otvorenymi ustami pozerali dole, kde na nas museli rovnako prekvapene pozerat turisti velki ako spendlikove hlavicky.Urobili sme super fotky a kochali sa pohladom na cele zapadne udolie, kde bolo vidiet vsetky pamiatky ako na dlani. Zisli sme dole, kde nas mal cakat nas taxikar, ale este pred tym sme stretli nasho anglicana z Hurghady ktory tam bol na bicykli. Dohodli sme sa , ze vecer zajdeme spolu na veceru. Taxikar nas poslusne cakal, tak sme urobili este posledne fotky a zamierili k Rameseu. Tam sme boli opat uplne sami, slnko prave zapadalo, tak sme mali moznost urobit pekne fotky, ako osvetluje sochy po chrame. Chram zatvarali o sedemnastej, tak sme sa rozlucili so strazcami a zamierili k taxiku. Cestou spat sme zastavili pri Memnonovych kolosoch a nechali sa povozit cestickami medzi domami, kde sme si urobili zopar fotiek s miestnymi ludmi. Rozlucili sme sa , zaplatili mu tak ako den pred tym 80 El. a lodou s miestnymi sa preplavili na druhy breh. Prisli sme na hotel a premyslali, co podnikneme na druhy den. Rozhodli sme sa , ze si prenajmeme feluku a popozerame si trosku Nilske pobrezie. Zasli sme aj za nasim Alibabom, ktory nam slubil pozhanat listky na vlak do Kahiry, pretoze ked sme ich chceli kupit na stanici, boli uz vypredane a nevedeli sme, ako sa vlastne dostaneme z Luxoru. Listky vsak neboli, ale to by nebol Alibaba, keby nam nenasluboval aj nemozne. V Luxore sa nam vsak tak zapacilo, ze nam to bolo jedno a ostali by sme tam aj celu dovolenku . Rano sme si opat trosku prispali a okolo desiatej sme zasli do breakfastu na ranajky. Mali sme vlastne ranajky v cene za hotel, ale radsej sme neriskovali, predsa len nebolo by dobre stravit den alebo dva na izbe so zaludocnymi problemami. Tie pizzerie a pod. veci sa nam nezdali tiez najzdravsie, ale doteraz sa ani raz nestalo, aby sme mali nejaky problem. Tak sme si objednali ranajky a aj ked nam malokedy doniesli to, co sme chceli, dalo sa to stale zjest. Okolo jedenastej sme cez cestu presli k Nilu, kde nas uz cakali miestni dohadzovaci, ale den predtym nam dal jeden mladik svoju vizitku, tak sme zo slusnosti isli rovno k jeho feluke. Dohadovali sme trosku dlhsie cenu, ale nakoniec sme si tlapli na 90El. Dalo sa zjednat urcite aj menej, ale zase sme mali celu lod pre seba a nam sa to nezdalo az tak vela. Vyrazili sme smerom k Luxorskemu mostu a nas „kapitan“ nam slubil ako prvu zastavku Krokodili ostrov, tak sme boli zvedavi co to bude za zazrak. Po asi pol hodine sme prirazili k brehu a pred nami stal super luxusny 5*rezort Movenpick - plny zapadnych dochodcov, ktori si tam uzivali jesen svojho zivota, to keby videli nasi dochodcovia, tak ich urcite vystrie. Vsade naokolo bola ochranka, ktora nas povazovala za hosti, tak sme nemali problem si poprezerat cely areal. Mali tam aj vlastnu mini ZOO a to bolo asi jedine miesto, ktore malo nieco spolocne s nazvom Crocodile Island. Lezal tam jeden uplne unudeny krokodil, ktory ani nemrkol, ze okolo neho chodime a nebyt vysokeho plota, tak sa zahram na Stieva z Animal planet. Okrem krokodila tam mali dve opice, korytnacky, papagaje, somara, zajace, morcata, tavu a nejakych velkych vtakov. Cely areal boli vlastne male domceky rozmiestnene v pekne udrziavanej zahrade, ale vobec sme si tam nepripadali ako v Egypte, vsetko tam bolo az velmi dokonale. Nas kapitan vravel, ze mame nechat nejake akoze vstupne na recepcii, ale som mu rovno povedal nech na to zabudne, lebo sme si Crocodile Island predstavovali trosku inak. Plavili sme sa dalej a nasledoval dalsi ,tento krat Bananovy ostrov.Ten uz mal aj nieco spolocne s nazvom.Vystupili sme do zahrady plnej bananovnikov a roznych citrusov.Zaplatili sme po 10El cloveku co sa tvaril ,ze mu to tam patri a isli dalej uzkou cestickou pomedzi stromy.Vsade naokolo rastli banany a dali sa doslova trhat ale boli velmi male a ako nam oznamil nas sprievodca mandarinky pooberali pred tyzdnom,takze mame smolu.Pri ceste sme si vsimli taky slameny domcek v ktorom sedel niekto co vyzeral ako Ibi Maiga a tulila sa k nemu na prvy pohlad cista Anglicanka.Nas sprievodca nam oznamil ,ze tu ziju spolu,jednoducho sa holka pehata zalubila a ostala so svojim Tarzanom v chalupke z trstiny.No, neviem, ci ju nalakal na banany ale vyzerala dost stastne.Ked sme si to tam presli dookola sadli sme na chvilku pri vchode a majitel nam dal do ruky strapec uz dozretych bananov,tak sme tam sedeli,jedli a oni sa na nas pozerali ako pred chvilkou my na tie dve opice v ZOO.Opat sme nastupili na lod a kedze zacalo dobre fukat, nabrali sme celkom slusnu rychlost, tak sme mali take mensie preteky s ostatnymi felukami.Vratili sme sa do pristavu,zaplatili tych dohodnutych 90 libier ale ti dvaja, co vyzerali ako Plavcik a Vratko po poziari, chceli samozrejme aj baksis.Nedostali nic, lebo to zase nebolo az take super, ako slubovali.Bolo este dost malo hodin tak sme sa rozhodli,ze si zajdeme do Luxorskeho muzea ,planovali sme to uz davno, no nikdy pred tym nam nejako nezvysil cas.Isli sme tam z pristavu peso asi 1km popri Nile.
Dorazili sme okolo pol stvrtej,prave bola prestavka ( 15-16hod.) no nam to nevadilo,skor naopak,vyuzili sme ju na obed v restauracii Anubis ktora bola priamo v areali muzea. Dali sme si nejaku polievku,spagety a nieco na pitie asi za 30El na osobu.Potom sme si kupili listky za 70El co sa nam zdalo dost vela na tak male muzeum,ale vsak co.Muzeum sa ani zdaleka neda porovnavat s Kahirskym,skor to bola taka galeria,kde sa prechadzalo asi v troch miestnostiach po prostriedku a popri stene boli vystavene exponaty.Mal som dojem akoby tu prestahovali vsetky sochy, ktore sa nehodili do Kahirskeho muzea pretoze skoro vsetky boli bez hlavy a pod.Muzeum bolo zamerane hlavne na 18. a 19. dynastiu co sa aj dalo v Luxore cakat.Najviac mi utkvela v pamati nadherna velka socha z alabastru, ktora znazornovala boha Sobeka s krokodilou hlavou, ako podava kluc zivota Amenhotepovi III.Tiez tam mali jeden z vozov, ktore sa nasli v Tutanchamonovej hrobke a dve kralovske mumie,nejake sochy Achnatona,drevene modely lodi a peknu zbierku minci z rimskeho obdobia, az po siedme storocie.Bolo tam naozaj dost malo exponatov ale bol som rad,ze som si to muzeum mohol konecne v klude popozerat.
Vratili sme sa na hotel a isli za nasim Alibabom ,ze ci sa nahodou nestal zazrak a nema pre nas listky na vlak do Kahiry.Alibaba vyzeral dost divne,listky samozrejme nemal a rozoberal tam nejake ksefty s takym vychrtlikom z Anglicka.Vyzerali, akoby v tej sisi, co fajcili, mali minimalne hasis a stazovali sa na vsetko mozne,ze su unaveni a pod.Ten Anglican bol fakt dobra maska.Mumie, co sme videli pred chvilkou v muzeu, boli oproti nemu suce do sutaze Supertelo,mal jediny zub v strede hore,takze stale ked za zasmial, smiali sme sa aj my a on si myslel,ze je taky vtipny recnik.Stacilo mu povedat lubovolne slovo a on ho zacal tak fylizoficky rozoberat,ze ked som len tak mimo recou spomenul pivo dozvedeli sme sa kopletnu historiu Heinekenu a ceskych pivovarov a aj ked anglicky nechapem uplne vsetko v tej chvili to bolo uplne jedno,stacilo sa pozerat a mali sme o zabavu postarane.
Alibaba mu len prikyvoval, ale jeho pohlad nasvedcoval tomu,ze ta sisa asi fakt nebude uplne v poriadku.Tak sme sa rychlo vytratili a premyslali, ako sa dostat do Kahiry.Ostavala nam posledna moznost okrem lietadla a sice kupit si tiez dost drahy listok na lehatkovy vlak ktoremu sme sa chceli vyhnut.No nechceli sme sa este aj na dovolenke stresovat, tak sme isli na stanicu, ktora bola asi dve ulice od hotela a kupili tie drahe listky po 60$ na osobu.Normalny listok pri tom stal asi 70 El.Vecer sme sa este presli po meste ,pozreli si stary a novy trh a okolo polnoci sme zalahli.Cakal nas posledny den v Luxore a chceli sme si splnit sen,teda hlavne ja ,postavit sa na samy vrchol kopca Kurna nad Udolim kralov.Mohli sme ostat v Luxore este aj dalsi den, ale uz sme fakt nevedeli co by stalo za pozretie a chceli sme si nechat rezervu na Kahiru a okolie.
Vstali sme okolo deviatej rano,naposledy sme zasli do nedalekeho breakfastu na ranajky a potom uz hura k Nilu, kde sme nastupili na lod, ktora prepravuje miestnych.Nemali sme sa vlastne kam ponahlat, tak sme si vychutnavali ten nas posledny den v Luxore.Na lodi bolo aj zopar inych turistov,hlavne Japoncov.Vsimli sme si,ze nastupil aj otec nasho znameho taxikara, ktory nas vozil minule dva dni.Bolo zaujimave sledovat ako si zhanal kseft.Chodil po lodi ktora je inak dost velka,my sme sedeli na hornej palube a sledovali, ci niekoho odchyti.Starky bol dost ciperny,ovladal celkom slusne anglictinu a bez problemov sa prihovaral kazdemu, kto nevyzeral ako domaci.Ked prisiel k Japoncom, tak vytiahol z vrecka zapisnik, kde mal normalne v japoncine napisane,ze im ponuka celodene taxi,teda aspon som si to myslel.Japonci vsak nejavili zaujem, tak sme sa mu prihovorili my.Okamzite nas spoznal a tak sme sa ho opytali, ci nas hodi k chramu Hatsepsut.Samozrejme nam ponukal ,ze nas tam pocka, ale nejako sme mu vysvetlili,ze sami nevieme, kde ideme, tak sme sa dohodli len na tej jednej ceste.
Na parkovisku pred chramom sme si obzreli teren a zamierili hned vpravo hore do kopca.Uz po par metroch sa nam zdalo nemozne ,ze vylezieme v tej horucave az hore, pretoze z tejto strany to bolo naozaj dost daleko.Vlastne z Udolia Kralov to bola oproti tomu hracka.Tam od tej poslednej hrobky to je len kusok a ste na kopci tu sme museli obist cely chram po hrebeni a to sme sa vlastne dostali len na to miesto, kde sme vystupali z Udolia.Kopec Kurna bol este dost daleko a to nehovorim a tom stupani, ktore nas cakalo smerom na jeho vrchol.No ale dali sme sa na to, tak sme pokracovali.Nad chramom je zopar hrobiek, ktore su vytesane do skaly ale nie su spristupnene.Na niektorych zachovalejsich bola mreza a tie, ktore uz boli vypalene, alebo vobec nezachovane, mali len kamenmi zalozeny vchod.Do niektorych som aj nakukol, ale naozaj tam nebolo nic zaujimave.Pomaly sme sa dostali nad samotny chram odkial sme si opat vychutnavali ten uzasny pohlad.Urobili sme opat nejake pekne fotky a pokracovali smerom k straznej budke, ktora stala na kopci nad nami.Cim vysie sme vystupovali, tym krajsi pohlad sa nam ponukal.Od urcitej vysky uz bolo pekne vidiet na obe strany,takze sme mali po pravej ruke cele Udolie kralov a vlavo chram Hatsepsut.Bola pekna viditelnost, tak sme kazdu chvilku zastavovali - jednak si trosku oddychnut a hlavne urobit nejake foto.
Prisli sme k takej,akoze straznici, ktora nevyzerala a nevonala vobec prijemne.Spinave mury a vsetko porozbijane nas skor nabadalo na rychle pokracovanie, ale zacali z nej vychadzat nejaki chlapi tak sme sa pristavili.Neviem ci to boli straznici, alebo co, ale vyzerali skor ako bezdomovci.Vrchol kopca sme uz mali na dohlad, aj ked nas este cakala ta najtazsia cast,rozlucili sme sa a slapali dalej.Po celkom dobre vyslapanom chodniku sme sa dostali az tesne pod vrchol.Tam uz vlastne chodnik nebol vobec rozpoznatelny.Museli sme sa pretlacat pomedzi skaly a kazdu chvilku oddychovat, lebo bolo tesne pred poludnim a slnko uz naozaj dost palilo.V lete sa tam urcite neda vyliezt ,to musi byt hotove peklo ked v januari tam clovek skoro vyschne.Poslednu zastavku sme mali asi desat metrov pod vrcholom kde bol chladok a taka mini jaskyna.Potom sa uz pred nami zjavila len jedna velka skala na ktoru sme sa postavili a citili sa doslova ako v nebi.
Nadherny vyhlad ktory sa nam naskytol bol super odmenou za ten namahavy vystup.Bolo asi stvrt na jednu a my sme sa nevedeli vynadivat,otacali sme sa na vsetky strany a fotili a fotili. pokracovanie…

další cestopisy
Fotoalba
Komentáře
8
Řadit podle času | Řadit podle vláken vzestupně sestupně

Při vkládání příspěvku do diskuze jako neregistrovaný uživatel budete mít u vašeho příspěvku zobrazenu IP adresu

:-) :-( ;-) :-P :-D :-[ :-\ =-O :-* 8-) :-$ :-! O:-) :'( :-X :-)) :-| <3 <:-) :-S >:) (((H))) @};-- \o/ (((clap))) :-@
Snappy 23.11.2008 16:08
 

Nadherny cestopis, krasne a nezabudnutelne zazitky. Klobuk dole. Citila som, ako by som bola opat v Egypte. Idem na Cairo, bola som tam tiez na vlastnu past, tak som zvedava, co som oproti vam vynechala a co som mozno videla navyse ;-) ...

Nefertiti-Sysi 11.08.2008 08:56
 

PERFEKTNÉ !!! veľmi pútavo a vtipne napísané... :-) nemala som pokoja, kým som to nedočítala... :-D

  • Anonym (1)
ZdenaB 27.04.2008 20:08
 

Začala jsem číst a nešlo přestat. Fotky jsou taky super. ;-)

sealife 25.09.2007 19:50
 

moc pěkný a zábavný,díky ;-)

  • Anonym (1)
Zden
25.09.2007 10:49 88.101.53.***
 

Fakt jsem si početla,super :-)

Milena 13.09.2007 13:05
 

úúúúúúúúžasné ;-)

  • Anonym (1)
zita 04.09.2007 21:22
 

Netušila jsem, že se dá takhle cestovat po Egyptě super cestopis. Zatím jsme to zkusili jen v Turecku a Tunisku a bylo tu fajn, takže příště sjezdíme Egypt. Těším se na tvoje další dobrodružství. :-P

  • Anonym (1)
alush 01.09.2007 18:34
 

Marošku super :-P ...opět, i po těch pár měsicích co to čtu znovu, jedním dechem ;-) ...a teď jdu na Cairo, to mám také v živé paměti, zejména teď co jsem se před měsicem vrátila... :-D

Zpět na všechny diskuze