A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | R | S | T | U | V | W | Z

Egypt - Cestopisy

Luxor a Kahira bez cestovky II.

Ak ste si precitali prvu cast nasho putovanie po Egypte a prezili to v zdravi tak Vam ponukam pokracovanie.

Luxor a Kahira bez cestovky II.

EGYPT - poznavanie bez cestovky 2.cast

Vsimli sme si,ze z kopca pokracuje este taka uzka cesticka na dalsi kopec, ktory sa nam zdal este o nejaky ten centimer vyssie. Tak sme tam samozrejme presli a sledovali, ako chodnik pokracuje dalej a vlastne, ak by sme pokracovali vpravo, tak obideme cele Udolie Kralov a zideme dole, ako je parkovisko pre autobusy. Bolo to vsak velmi daleko tak sme o tom dalej ani nepremyslali. Skor ma zaujalo to, ze z nasho pohladu nalavo od Udolia Kralov je dalsie Udolie, o ktorom som ani nevedel. Su tam tiez nejake hrobky a vedu k nim aj upravene chodniky. Je to vlastne hned z druhej strany kopca ked stojim napr. pred hrobkou Tutanchamona. Vpravo sme mali pekny vyhlad az do Udolia kralovien a tiez do dediny Der El Medina, kde niekedy davno zili stavitelia hrobiek.

Po asi dvoch hodinach sme zacali zostupovat smerom prave k Der El Medine. Bola tam tiez postavena strazna budova, od ktorej viedlo dole do udolia nekonecne schodisko. Po par stovkach metrov sme to vzdali a radsej sa smykali po kamenistom chodniku lebo tie schody boli zarucena svalovka na druhy den.V dedine,lepsie povedane v tom co po nej zostalo sme si trosku oddychli na odpocivadle.Kupili sme si chladenu vodu a pozerali, ktorym smerom sa vyberieme dalej.Mal som so sebou aj prefotene letecke zabery na cele udolie, takze sme videli,ze je tam uzka cesticka, ktora nas dovedie az k Rameseu.Cestou sme sa zastavili v malom chrame, kde boli cekom pekne dochovane nastene malby.Nemal ziadny nazov,bolo tam napisane len chram v Der El Medina ,obdobie Ptolemajovcov alebo tak nejako sa to dalo pochopit.Presli sme okolo oplotenia z palenych tehal, kde bolo po zemi strasne vela roznych crepov a vysli sme pri obydliach miestnych ludi tesne pri Rameseu.
Je dost mozne,ze sme touto cestou isli prvy a posledny krat.Dozvedeli sme sa totiz este pred tym,ze vsetky tieto „domy“ budu coskoro zburane.Jednak to nevyzera pekne nakolko su to take polorozpadnute pribytky ale hlavny dovod je ten,ze sa pod nimi nachadzaju doteraz nezname hrobky a stat sa snazi zachranit aspon to co z nich ostalo.Je totiz az zarazajuce,ze miestni ktory tam ziju si ani neuvedomuju,ze maju vlastne pivnicu v byvalej mozno kralovskej hrobke ktoru uz samozrejme znicili svojim kopanim.Samotny taxikar nam potvrdil,ze jeho sestra sa vydala za chlapca ktory tam na kopci zije a jeho rodina uz od cias stareho otca profituje s toho,ze maju pod domom vlastne poklady.Stary otec vraj objavil niekolko peknych veci ktore samozrejme predal priekupnikom a za peniaze si tam postavil lepsi dom a kedze dokonale od detsva poznal kazdy kamen naokolo zarabal aj na tom ,ze pred par desiatkami rokov jednoducho predaval informacie kde maju vtedajsi archeologovia kopat a celkom slusne s toho cela rodina zila.Ako sme mohli vidiet pravu stranu uz zacali burat aj ked to vyzeralo dost drasticky,jednoducho tam stal velky bager a rovnal vsetko dookola co mu prislo pod lopatu.Prizerali sa tomu miestne deti a ja som mal dojem ,ze kazdu chvilku musi narazit na nejaku hrobku co je presne pod nim.Stat uz postavil miestnym novu dedinu asi 5 km za kopcom.Bolo ju pekne vidiet ked sme stali hore nad Udolim.Su to take moderne mini bytovky kde budu mat konecne slusne byvanie s wc a tecucou vodou ale miestnym sa tam nechce a stazuju sa.V tomto mi propominali nasich tiez pocernych spoluobcanov.Vraj sa im nepaci,ze kde budu mat oslikov a pod. veci ale ono sa to asi tyka skor tych starsich ktori sa na tom kopci doslova narodili.Detom co okolo nas spinave pobehovali a zobrali baksis to vsak moze len prospiet.
Na pravo od Ramesea je tiez jeden chram ktory sa da lahko prehliadnut,hned ako sme sa tam objavili si nas vsimli miestni strazcovia a volali nas dnu ale kedze sme uz cez plot videli ,ze tam vlastne nic neuvidime tak sme sa pustili smerom k Memnonovym kolosom.Bol to chram z obdobia 19 dynastie krala Merenptaha.Ak sme sa chceli dostat ku kolosom a neobchadzat to obklukou po asfaltke tak nam neostavalo nic ine len sa pustit cez polia kde prave pracovali miestni ludia.Trosku boli prekvapeni ale ako vzdy sa milo usmievali.Este pred kolosmy su pozostatky velkeho chramu Amenhotepa tretieho kde prave v tychto dnoch prebieha velky archeologicky vyskum.Uz pred tym sme tam nakukali ale policajti nas odhanali,ze sa to nesmie fotit tak sme ich radsej nedrazdili.
Tento krat sme vsak prichadzali od pola kde si nas nikto nevsimal a kedze uz bolo aj dost neskoro nebol tam nikto len strazca pri ceste ktory nas ani nevidel.Bolo vidiet, ze je to tam doslova rozorane krizom krazom a skupinky robotnikov to tam preosievaju. V strede boli stolicky a stoly, kde sme predtym videli archeologov, ktorym znasali vsetko, co prave objavili a oni to zakreslovali a zliepali dohromady. Bolo vidiet aj nejake sochy, ktore tam teraz objavili, tie vsak boli pobalene v plachtach. V strede bola akoby obrovska diera, nad ktorou mali postaveny kladkostroj a nieco vytahovali z podzemia. Trosku som im aj zavidel, urcite by ma bavilo sa tam trosku poobzerat .
Prisli sme az ku kolosom, kde nebolo ani zivej duse, len plne kose ranajkovych balickov zo vsetkych moznych hotelov prezradzali, ze tam v ten den preslo niekolko stoviek turistov. Tak sme si v tom bordeli trosku posedeli a rozmyslali nad tym, kde idu tie miliony z turismu, ked tam nevedia dat kontajner a zabezpecit jeho pravidelny odvoz. Inak ked som takto sedel hore na kopci nad Udolim a pocital male ciarky pod nami co boli autobusy, tak som dosiel k cislu, ktore ked som vynasobil poctom ludi v buse a to vsetko cenou vstupneho, ktore zaplatili v ten den v Udoli kralov, Udoli kralovien, Karnaku, Luxore a Hatsepsut, tak sa mi az hlava zatocila a to som tam bol asi dve hodiny a tie autobusy sa stale obmienali. A to sa tam deje kazdy jeden den v roku. Su to neskutocne miliony co musia denne koncit v statnej pokladnici. Tam som vlastne pochopil, ze keby nemali turistov, tak su to chudaci, doslova. No a ked som tam takto premyslal svojim obchodnickym rozumom, prisiel ku mne asi stvor-pat rocny chlapec so soplom pod nosom, cely spinavy a podaval mi taky nahrdelnik zo scarabeov. Bolo mi luto ho len tak odohnat tak som ho chvilku pocuval a zistil, ze malicky vie uplne perfektne povedat zopar viet po anglicky, francuzsky a rusky. Normalne som ostal vyvaleny, lebo u nas by uz bol v novinach ako zazracne dieta,.Tak som si od neho ten nahrdelnik kupil asi za 3 libry a teraz ho tu mam zaveseny na vodnej fajke ktora este nezazila co je to dym :) . Zastavili sme taxik a zviezli sme sa do pristavu. Pomaly sa stmievalo tak sme zamierili rovno na hotel, batozinu sme uz mali na recepcii, pretoze sme museli na obed izby odovzdat. Boli sme dost zapraseni po celom dni, tak sme zasli na strechu za Alibabom a poprosili ho o nejaku izbu, kde sa mozme osprchovat a prezliect. Dal nam hned kluce od svojej izby, za co sme mu boli vdacni. Rozlucili sme sa so vsetkymi okolo nas a nieco po siedmej sme sa pobrali na stanicu. Bola nedaleko tak sme si ani nebrali taxik a pomaly sme sa tam presli. Vlak nam odchadzal o 20:15, tak sme si sadli na stanici a sledovali ten ruch naokolo. Prisiel presne, nastupili sme spolu so skupinkou Japoncov do nasho vozna a konecne sa rozvalili v kupe. Bolo to lehatkove kupe pre dvoch s umyvadlom, celkom ciste aj ked uz malo svoje roky. Po chvili prisiel casnik a doniesol nam veceru ktora bola v cene. Nieco podobne ako v lietadle, tak som zjedol trosku ryze a kurcata a dufal, ze vtacia chripka je prave v inej casti Egypta. Hned potom nam pripravil postele a my sme konecne zalahli a ocenili to, ze sa nam nepodarilo pozhanat tie lacne listky, lebo sme boli po celom dni dost unaveni a postel sa nam naramne hodila. Pohodlie nic moc, lebo to tam dost klepalo ale aspon trosku sme si zdriemli. Poprosili sme este obsluhu nech nas rano zobudi pred zastavkou v Gize, lebo sme v Kahire chceli vystupit na prvej zastavke. Zobudili nas okolo pol piatej s ranajkami, tak som sa isiel umyt, ale mal som co robit aby som nemal na ranajky zubnu kefku, ako to tam so mnou hadzalo.

O pol siestej sme vystupili na stanici v Gize a pobrali sa za ostatnymi smerom k vychodu. Tam sa uz na nas samozrejme vrhli taxikari, tak sme si jedneho z tych kamikadze vybrali a dufali, ze nas odvezie az k hotelu na ulicu, ktora vedie k pyramidam. Hotel sme nemali zarezervovany, tak sme isli vlastne naslepo. Alibaba nam sice sluboval, ze volal do hotela Europa a mame tam rezervaciu za 30$ ako v Luxore, ale na recepci sa na nas pozerali ako na zjavenie a ponukali nam izbu za 50$.Skusili sme aj hotel Pyramids, ale tam to bolo este viac-70$. Tak sme podakovali a isli o dum dal. Hotelov tam je vela, tak sme skusili hned vedla hotel Vendome a tam nam ponukli dvojpostelovu izbu za 230 EL. Bolo to celkom prijatelne, tak sme rovno vyplatili na dva dni, nech mame pokoj a uvidime co bude potom dalej. Hotel to nebol ani zdaleka tak luxusny ako ten, co sme mali rovno cez ulicu - hotel Dzoser, ale tam to bolo asi za 100$. Izba vsak bola cista, tepla voda tiekla, tak sme rovno zalahli a do desiatej sme si zdriemli. Pohlad z okna nasvedcoval tomu, ze sme predsa len v inej casti Egypta. Neskutocne trubenie, smog a hlavne zamracene pocasie a cakanie na to, ze kazdu chvilu sprchne nas velmi nenadchlo. Tak sme sa rozhodli, ze to musime nejako rozchodit. Vysli sme na ulicu a zobrali si taxik. Dohodli sme sa s nim, ze nas bude do vecera vozit za 90 El. Planovali sme navstivit Dahsur, Memphis a Sakaru.
Po malej hadke medzi taxikarom a jednym Arabom na ulici, ktory sa nas snazil tiez odchytit, ale uz na prvy pohlad vyzeral, ze s nim bude tazke zjednavanie sme sa konecne pohli.
Museli sme najprv vykluckovat von z Kahiry a to vam poviem , to bol poriadny adrenalin.Aj ked som uz zazil taxiky v Kahire, kazda nova skusenost sa mi zdala este blaznivejsia. Konecne sme sa dostali na take nieco ako vonkajsi okruh, kde uz premavka redla a sem tam sa to podobalo na vidiek, ked nam z nicoho nic prebehol cez cestu oslik a podobne zvieratka, ktore kocirovali male deti. Zastali sme na chvilku pri chlapcovi co predaval mandarinky pri ceste. Inak musela byt asi ich sezona, lebo ich ponukali doslova na kazdom kroku. Taxikar zacal cez okno nieco vykrikovat a ja som mu zatial robil automaticke stahovanie toho okna. Chlapec mu podal asi kilo peknych, cerstvych mandariniek a nas taxikar mu dal 1,5 LE. To sa chlapcovi nepacilo a chcel viac, asi 2 LE, tak sa tam este chvilku hadali a aj ked som nic nerozumel dalo sa pochopit, ze mu taxikar ukazoval, ze ked nechce, tak hned par metrov stoji dalsi od koho to kupi. Nakoniec mu pridal este 25p. A isli sme dalej. Ponukol aj nas tak sme si vzali ale mali sme nejaky zly pocit, ze toho chudaka vonku dost osmekol. Celu cestu sme zase pocuvali to ich Alah akbar, nejako sa naucili si pustat modlitby v aute na kazetach a asi to je tam teraz prve v hitparade alebo co :) lebo to tam hralo v kazdom aute.

Tak sme sa pomaly dostali do Dahsuru a zamierili sme rovno k Cervenej pyramide. Vstupne v Dahsure bolo 25 LE + 2 LE za taxik. Nebol tam skoro nikto, len sami vojaci dookola postavali, tak sme kupili listok a isli si to tam poobzerat. Bolo dost hmlisto, takze sme v dialke videli len zahmlene obrysy Lomenej pyramidy. Cervena pyramida je celkom slusne zachovala, podoba sa na Cheopsovu pyramidu, ale je samozrejme mensia. Obisli sme si ju dookola z pravej strany, urobili sme najake fotky a zacali stupat hore dost strmym schodiskom k vchodu do pyramidy. Je to celkom slusny vykon sa tam vystverat, ale nebolo to nic oproti tomu co nasledovalo. Chodba do vnutra pyramidy je samozrejme uzka ako aj v inych pyramidach, ale o dost dlhsia ako som doteraz zazil v Gize. Navyse tam nejako haprovalo osvetlenie, takze boli dlhe useky, kde som isiel len podla hmatu. Ako si tak idem prikrceny a brzdim aby som tam zle nestupil a nezletel dole, tak som sem tam nahmatal niekoho co sa pokusal dostat zase hore.Bohuzial to neboli ziadne mlade kocky, ale nejaky Rus alebo Sved. Som to nespoznal velmi z toho vykriku, ked som na neho po tme siahol a on bol urcite rad, ze som nebol nejaka mumia co ho taha naspat. Tak sme sa konecne s kamosom v zavese dostali az k prvej komore, kde uz sme sa mohli aj narovnat, ale bol tam tak vydychany vzduch a horuco, ze uz mi na to premocene tricko co som mal na sebe chybala len kyslikova bomba ako pri potapani.Presli sme drevenym schodiskom do dalsej komory a tam uz koncila nasa prehliadka, lebo stavitelom asi nepreplatili fakturu a nechali to nedokoncene. Trcali tam len tak nahrubo opracovane skaly ale aspon na strope bolo pekne vidiet ako su tie obrovske bloky pekne jeden cez druhy pop poprekladane. Tak sme sa spoliehali, ze to este nejaky cas vydrzi, ked to tam stoji cez 4000 rokov a pomaly sme zacali stupat naspat tym nekonecnym schodiskom, kde sme dufali, ze svetlo, ktore vidime na konci je vychod a nie nieco ine. Konecne sme stali pred vchodom a ked nas tam takych prepotenych videli Japonky, rovno sa otocili a ani neskusali vojst dnu. Skoda, mohli sme si tam pockat a zahrat sa na porotcov miss mokre tricko. Mustafa co sedel pri vchode a trhal listky bol z toho tiez mierne sklamany. Vonku nebolo najteplejsie, tak sme na seba hodili bundy a radsej sme zamierili k taxiku.

Dalsia zastavka bola v byvalom hlavnom meste stareho Egypta – Memphise. Teraz tam je taky maly oploteny areal, kde su rozmiestnene sochy a tabule s napismi, ktore tam boli objavene. Hlavnou atrakciou tam je obrovska leziaca socha Ramzesa II., okolo ktorej postavili take mini muzeum, takze je tam vlastne naveky, lebo by to museli zburat aby ju premiestnili. Vonku je este celkom dobre zachovana Sfinga, pri ktorej sa fotili turisti. Popozerali sme si cely areal a zamierili k taxiku. Nas pobozny taxikar sa odbehol medzitym pomodlit do nedalekej mestity, tak sme tam sedeli, kopirovali fotky a pocuvali nam znamu pesnicku, ktora sa tentokrat ozyvala live zo vsetkych stran. Konecne sa vratil, tak sme mohli pokracovat do Sakkary, ktora bola nasou poslednou zastavkou. Vchod na pyramidove pole je tam pekne upraveny, tak sme museli zaparkovat na parkovisku a dalej pokracovat po vlastnych. Listok stal 50 LE + 2 za auto, ktore vlastne stalo na parkovisku. Areal je dost velky, nachadzaju sa tam pyramidy a hrobky starej rise. Najznamejsia a vlastne prva Dzoserova pyramida je symbolom Sakkary. Prechadza sa k nej cez chram, z ktoreho je vlastne zachovane len priecelie, za ktorym su zbytky stlporadia. Okolo pyramidy prebiehaju neustale vykopove prace a odkryvaju sa dalsie a dalsie hrobky s nadejou, ze sa raz podari objavit aj hrobku stavitela pyramidy, slavneho architekta Imhotepa.
Okolo pyramidy sa uz teraz nedalo prechadzat ako ked sme tam boli naposledy v roku 2002 , tak sme aspon nakukli cez maly otvor, za ktorym je ukryta slavna Dzoserova socha, teda jej kopia, original je v Kahirskom muzeu. Aspon sa nam to snazia nahovorit. Hrobky sme videli uz predtym, tak sme si urobili zopar fotiek, kde su za pyramidou cierne mracna a pomaly sme sa pobrali k taxiku. Ono to pocasie nas dost stvalo a vlastne aj odradilo od dlhsieho pobytu, kedze nam islo o fotky a tie v tom pocasi nestali za vela. Rozhodli sme sa, ze vyskusame este zajst do Gizy k pyramidam a aspon si to tam obzrieme pri zapade slnka. Taxikar nas preto odviezol naspat k nasmu hotelu, kde sme zamenili nejake dolare a pokracovali k velkym pyramidam. Vystupili sme asi 300m od pyramid a slapali po ceste hore k pokladni. Cestou nas samozrejme zacali otravovat miestni dohadzovaci a vsemozne sa nas snazili presvedcit, ze je lepsie si zaplatit kona alebo tavu a prejst to cele dookola a tak sa vraj vyhnut zaplateniu vstupneho, ktore bolo 50 LE. My sme vsak zaplatili to vstupne a vybrali sa k Cheopsovej pyramide. Turisti tam neboli ziadni, sem tam nejaka bleda tvar, ale zato Arabov tam bolo neskutocne vela. Vtedy nam doslo, ze je piatok a oni maju volno. Naozaj tam muselo byt aspon pol Kahiry. Zlati turisti, povedali sme si pri pohlade na ten bordel okolo nas. Vrieskali tam ako opice, deti pobehovali a skriabali sa hore na tie tri mensie pyramidy nedaleko nas. Na kazdom kroku bola rozlozena deka a na nej sedela cela rodina. Mali tam normalny piknik a vobec im nevadilo, ze ako tak jedia a hadzu ten bordel vedla seba par metrov od nich si niekto ulavuje rovno na pyramidu. Proste no comment. Az mi bolo do placu, ked som videl, ako to tam vyzera, aky smrad sa siri z kazdeho rohu, chudiatka pyramidy. Nahnal by som tam toho Hawasa a opytal sa ho, ci takto si predstavuje tu jeho ochranu pamiatok pre dalsie generacie, co zvykne stale na Discovery opakovat. Ti dementi si neuvedomuju, ze nicia to, co ich vlastne zivi a keby tam nemali tie pyramidy, tak si tam mozu obhryzat tu svoju cukrovu trstinu od hladu. Mali by tam urobit nejake chodniky, kadial by sa mohlo chodit a nie z toho urobit verejne wc pre celu Kahiru a vsetky tavy z okolia. Opat som sa zamyslel, kde idu tie miliony zo vstupneho a zacal pomaly lutovat, ze sme neostali v Luxore, lebo to bolo ako prechod z raja do pekla. Tak sme sa radsej zacali vzdalovat smerom do puste, nech si aspon vyfotime pyramidy z dialky a hlavne bez tych vsadepritomnych Arabov co sa chovaju ako nasi neprisposobili spoluobcania. Isli sme asi kilometer po nekonecnom piesku, az sme zastali na kopci, z ktoreho bol super vyhlad na vsetky pyramidy pekne v rade za sebou.Problemom vsak boli opat mraky a tak sme po par zaberoch usudili, ze sa vratime dalsie dni, ked vykukne aj slnko. Bolo uz pred 17 hod, tak sme zacali schadzat smerom k Sfinge a ked sme sa priblizovali k spodnej brane uz na nas netrpezlivo mavali, nech si pridame. Otocil som sa a fakt sme boli uplne posledni, co v ten den odchadzali od pyramid. Nebol tam vobec nikto iba pyramidy. Tak sme si este cvakli Sfingu a zamierili do KFC, ktore bolo rovno pred nami, dat si nieco pod zub. Ako sme tak jedli hranolky a hamburger, sledovali sme cez vyklad, ako sa na chvilku objavilo velke cervene slnko, ale hned zaslo spat za mraky,skoda mohla to byt pekna fotka . Vzali sme si taxik a nechali sa odviest k nasmu hotelu. Hned vedla bol obchodny dom, do ktoreho sme na chvilku nakukli, ale nic zaujimave tam nebolo, tak sme si dali v McDonalde dzus a sledovali, ako si nas miestni obzeraju. Po prichode do hotela som si dal horucu sprchu a hned som unaveny zalahol, aj ked bolo okolo osmej vecer. Rano sme planovali popozerat Koptsku cast, Citadelu a mozno aj nieco po okoli.

Vstavali sme okolo osmej rano, zasli sme na ranajky, ktore sme mali v cene. Prostredie nic moc, sedeli sme v nejakom bare, kde bola asi vecer diskoteka, lebo to tam bolo poriadne napachnute dymom. Casnik nam priniesol caj, cerstve rozky, maslo, dzem a nejaky syr. Nevyzeralo to zle, tak sme to zjedli a premyslali cim zacneme den. Rozhodli sme sa, ze si hlavne zajdeme kupit listky na bus do Hurghady. Boli sme tam druhy den, ale uz nam Kahira liezla uplne na nervy. Jednak to pocasie a potom to spravanie sa niektorych Arabov. Stale sme mali v pamati Luxor a toto tu bolo ako zly sen. Uplne iny svet, uplne ini ludia, jeden velky Lunik IX . Nebyt pamiatok, ktore sme chceli vidiet, tak idem hned v ten den. Vzali sme si taxik a nechali sa odviest k egyptskemu muzeu, za ktorym je autobusova stanica. Tam sme po chvilke nasli predajnu listkov, ktora nebola v budke ako ostatne, ale normalne v budove na okraji stanice, kde vlastne mala sidlo aj dopravna spolocnost ElGouna trans, ktora prepravu medzi Kahirou a Hurghadou zabezpecuje. Kupili sme si listky na nedelu, co bol vlastne dalsi den, ale az na bus, ktory odchadza podvecer okolo piatej, aby sme mali este den na pamiatky. Listok pre 1.triedu stoji 70LE na osobu. Ked sme uz mali listky v kapse, vzali sme taxik a nechali sa odviest do Koptskej casti. Mohli sme ist aj metrom, alebo tak nejako, ale taxik sa nam zdal pohodlnejsi. A hlavne sme sa nemuseli tlacit s miestnymi pre 50 korun, co nas ten taxik vysiel. Koptstka cast nam aspon vylepsila naladu. Je to akoby mesto v meste za hradbami, kde pustaju len turistov a miestnych co tam byvaju. Vsade bolo citit zvysenu ochranu, ale na druhej strane tam bol az neskutocny klud. Ziadne trubenie, nic… jednoducho taka spravna pokojna atmosfera ako tomu miestu nalezi. Turistov tam tiez nebolo vela, tak sme vosli cez staru branu do vnutra a pozerali, kam sa vyberieme. Priznam sa, nic mi nehovorili tie pamiatky okolo nas, mal som nejakeho sprievodcu v ruke, kde odporucali co stoji za pozretie, ale my sme to brali postupne. Smerova tabula nas smerovala k miestu, kde udajne nejaky cas prebyvala svata rodina po prichode do Egypta a hned vedla bol chram St.Georga, tak sme sa tam isli pozriet. Je to dost uctievane putnicke miesto, comu nasvedcovali aj ludia, ktori to tam dost prezivali. Tiez sme tam boli stredobodom pozornosti, hlavne pre nejake skolske zajazdy miestnych deti. Zapalil som si tam sviecku, ktoru mi podala nejaka stara mniska a samozrejme chcela baksis. Popozerali sme si pekne mozaiky po stenach a uzkymi ulickami sme sa presuvali k dalsim kostolom a jednej synagoge. Pozreli sme si aj kostol, ktory udajne staval tiez sv. Jozef. V skoro kazdom prebiehala sv. omsa, takze sme len nakukli a isli dalej.Mohli sme vsade fotit, co nas dost prekvapilo, tak sme si aspon tie najkrajsie nafotili aj z vnutra a pobrali sa na nedaleky cintorin, kde boli pekne sochy a rodinne hrobky. Tam nas zastihol dazd, vbehli sme do dalsieho kostola, ktory mal v podzemi aj studnu, z ktorej kazdy kto tam bol aj pil, ale nam sa ten pohar nepozdaval, tak sme si to len popozerali. Dodnes som nemal cas niekde pohladat, co vsetko sme to tam vlastne videli a bolo toho naozaj dost. Dazd rychlo prestal, tak sme este chvilku chodili ulickami, kupili nejake suveniry a zase sa pohorsovali nad kopami odpadkov, ktore boli za kazdym rohom a vobec sa na taketo miesta nehodili.Vysli sme von cez branu do hlucnej Kahiry a zobrali si prvy taxik co tam stal. Nechali sme sa odviezt k Citadele, co nebolo az tak daleko. Vystupili sme dole pod branou, presli sme cez bezpecnostnu kontrolu a zamierili k pokladni.

Tam som sa opat uistil v tom, aki su niektori Arabi „priatelski“ aj na takychto pre nich svatych miestach ako je najvacsia mesita. Vstupne do Citadely bolo 40 LE. Dal som pri okienku 100 a cakal na dva listky a 20 ako vydavok. Samozrejme ten za okienkom zbadal, ze po zastupe Arabov tam ma konecne turistu a skusil urobit svoju nacvicenu fintu, ktoru asi pouziva na dochodcov z Nemecka, ktori tam zavitaju, pri mne sa vsak prepocital. Ukazal mi akoze tabulku, na ktorej bol cennik a popri tom vymenil pod rukou 100 za 10 a s pohladom anjela sa na mna pozeral, akoze caka na dalsie peniaze a snazil sa ma posurit, ze uz cakaju dalsi. Pozrel som sa aj ja na neho a kedze neviem nadavat arabsky, tak si vypocul vsetko to, co sa v takychto pripadoch hovori u nas. Bolo mi jedno kde som, ked jemu nevadi, ze na neho pozera Alah a sedi meter od mesity, mne to bolo uplne fuk. Asi pochopil co som mu povedal, lebo okamzite prehodil spat tu stovku, ktoru som mu dal a akoze s ospravedlnenim mi podal listky a dve desiatky. Bol som uz aj tak dost vytoceny z toho dazda, tak som mavol rukou a isiel sa pozriet na ten zazrak, co stal nad nami. Do velkej mesity sa da vstupit samozrejme len bosy, tak sme si dali dole topanky a po mokrom koberci prebehli do vnutra. Pravdupovediac opat som ostal v nemom uzase. Ani nie tak z toho co tam bolo, ale z tych ludi, ktori mi pripomenuli scenu z minuleho dna pri pyramidach. Po zemi sedeli na dekach skupinky ludi, hlasno komunikovali, napchavali sa, deti pobehovali hore dole, vedla kazdeho bola kopa topanok… no predstavoval som si taketo posvätne miesto trosku inak. Vyzdoba bola pekna, to je fakt, ale ta atmosfera okolo mna tomu nedodavala na krase a piete, ktoru si taketo miesto zasluzi a to v kute pri stene v tom hluku sa hadzali o zem asi piati. Si neviem predstavit, ze by sa taketo nieco odohravalo napr. v Dome Sv. Alzbety v Kosiciach, co mi pripadalo celkom zrovnatelne z mojho pohladu. Prestal som sa nad tym zamyslat, jednoducho je to ta ich kultura, ktoru ja asi nikdy nepochopim, ale ked im je takto dobre, tak nech si tak ziju, len mi pride smiesne, ked potom vidim v telke, ako sa rozculuju nad karikaturou bradateho dedka. Dobre, ze vojnu nezacnu a tu si pomaly zburaju miesto, kde by sa mali len na kolenach pohybovat… No ale odbocil som trosku mimo aj ked som bol stale v Kahire.Urobili sme nejake fotky a ked sme si to tam chceli lepsie poobzerat, zhaslo svetlo.Takze sme nevideli nic, len pocuvali zvuky ako v strasidelnom zamku. Pobrali sme sa k vychodu, ktorym boli uzke dvere, kde sa tlacilo asi 200 ludi a vsetci naraz sa tam snazili obuvat, takze sme si pockali a konecne vysli na vzduch. Vyhlad na Kahiru bol nadherny, ale dazdove mracna tomu nedavali tu pravu atmosferu. Popozerali sme si okolie Citadely a pobrali sa k vychodu. Dole pod nami sme videli dalsie dve mesity, tak sa vybrali peso k nim. Boli mensie, ale uz na prvy pohlad posobili dostojnejsie. Kamos si to tam siel nafotit a ja som zatial cakal vonku pred branou a sledoval ruch okolo seba. Spustil sa opat dost silny dazd, tak som sa ukryl pod pristresok k policajtom, co tam stali a strazil spolu s nimi. Po asi pol hodine sme sa pohli dalej ulickami pomedzi stare domy a snazili sa vyhybat dazdovym mlakam plnych cierneho blata a olejov. Prisli sme k dalsej mesite, ktora stala na malom kopci. Po malej prestavke, ked som si kupil v stanku cerstvo usmazene zemiakove lupienky a skopiroval nafotene fotky, sme sa rozhodli,ze si to tam obzriemie.
Bola to mesita Ahmada Ibn Tuluna z 9.storocia, ktory sa vyznamne pricinil o rozsirenie Kahiry smerom na sever od koptskej casti po prichode Arabov na toto uzemie. Mesita konecne vyzerala aj zvnutra tak ako sa patri na taketo vyznamne pamiatky. Neboli tam turisti, tak sme vosli po schodisti za prvy mur a pokracovali do vnutra cez dalsiu velku branu. Tam nas privital miestny straznik a ukazal na chlapika, ktory sedel na zemi a privazoval na nohy nieco ako navleky v nemocnici. Vstupne sa neplatilo, ale upozornil nas, ze pri odchode sa zvykne nechat nejaka mensia suma v krabicke na zemi. Tak sme vosli dnu na nadvorie, v ktoreho strede bolo nieco ako mala kaplnka.Cela mesita posobila prijemnym dojmom a my sme pomaly prechadzali pomedzi stlpy a sledovali miestnych ako sa modlia.
Vsade bol klud a cisto, len sem tam sa ozvalo to zname Alah Akbar od chlapika, ktory mal v ruke mikrofon a ozyvalo sa to celou mesitou. Vsimli me si aj vysoky minaret za murom a tiez to, ze sa tam sem tam objavila nejaka postava. To nas samozrejme zaujalo a hned sme premyslali ako sa tam dostat. Vsetky vychody boli zatvorene, tak sme museli ist k vchodu odkial sme vosli na nadvorie. Tam sme vratili navleky a nechali v krabicke po 5 LE na praci prasok pre tie zaspinene navleky.Straznik nam ukazal cestu okolo hradieb, ktora viedla az pod minaret. Samozrejme sme hned zacali vystup po nekonecnom schodisku az uplne hore. Kedze dost fukalo a sem tam spadla aj nejaka kvapka dazda, tak sme sa zapli az po krk a kracali cim vysie. V hornych castiach uz neboli ani nejake zabradlia, tak som sa radsej drzal pri stene a zacinal pomaly chapat, preco tam hore na minarete ten chlap stale tak vrieska. Ked sme sa konecne vystverali uplne hore, tak tam neskutocne fukalo, no vyhlad na staru Kahiru pod nami stal urcite zato. Urobili sme fotky, hlavne tie, kde pred nami na kopci stala Citadela sa nam dost podarili, aj ked v tom smere uz stali aj moderne bytovky, ktore to trosku spatili. Pomaly sme zisli dole, kde uz medzitym zacali prichadzat aj ini turisti.

Vonku sme si po chvilke dohadovania vzali taxik, ktory ako sme neskor zistili, bol asi najblaznivejsi, co sme mohli v Kahire stretnut. Uplne celu cestu na druhy koniec Kahiry vkuse trubil a nadaval cez okienko vsetkym okolo seba. To, ze sme suchali spätakmi kazde auto co sme predbiehali ani nespominam, lebo este teraz mam krc v ruke, ako som sa drzal klucky na dverach. Kedze kamos potreboval zmenit dolare, nechali sme sa vylozit pri hoteli Dzoser, kde bola zmenaren. Pri prepazke sme najprv premyslali, ci nemame zdrhat prec, lebo ked sme nakukli za okienko, pokladnik lezal na zemi a nikde nikoho. Po chvilke sa konecne pohol a nam doslo, ze sa len rozpraval s Alahom. Tak sme zmenili peniaze a rozhodli sa, ze zajdeme do pizzerie, ktoru som cestou zahliadol z taxika. Trosku som sa prepocital, lebo to bolo asi kilometer, ale aspon nam lepsie vytravilo. Dali sme si pizzu, ktoru celkom pekne servirovali priamo s takym plechom, na ktorom ju piekli a k tomu cerstvu pomarancovu stavu. Stalo to ako vsade v egypte asi 20 LE na jedneho. Do hotela sme sa zviezli prvykrat tym ich minibusom za 1LE, lebo isiel uplne prazdny a bol to len ten kilometer co sme pred tym presli peso. Po sprche som hned zalahol a tesil sa, ze to je posledna noc v Kahire. Ten hotel co sme v nom boli ubytovani bol asi dost znamy medzi miestnou mladezou, lebo cele najvysie poschodie bol night club, kde sa celu noc zabavali a odchadzali az okolo deviatej rano. Hudbu sme ani tak nevnimali, skor nam vadilo to trubenie, ale kedze sme boli unaveni, dost rychlo sme zaspali aj pri zapnutej klime, ktoru sme si nastavili na 30 stupnov, kedze vecer bolo dost chladno. Posledny den sme vstali az okolo desiatej, zasli sme na ranajky a pobalili si veci, ktore sme si nechali dole na recepcii. Vysli sme pred hotel a kedze nesiel ziadny taxik, nastupili sme do poloprazdneho minibusu, ktory isiel nasim smerom k pyramidam. Chceli sme si trosku poobzerat okolie, tak sme vystupili pod hlavnou branou u Cheopsovej pyramidy a ulickami sme prechadzali smerom k druhej, dolnej brane pri Sfinge. Nafotili sme si miestnych ludi ako si tam ziju, pri ich beznych cinnostiach, az sme prisli na parkovisko pri nasom znamom KFC. Tam si nas samozrejme vsimli miestni „vodici“ tiav a koni a hned nam ponukali svoje sluzby. Chvilku sme sa s nimi dohadovali, ale nemalo to vyznam, lebo sa zapajali dalsi a dalsi a hadali sa uz aj medzi sebou. Tak sme sa radsej potichu vytratili a zamierili tym smerom, kam isli aj tavy s turistami. Na nase prekvapenie si nas vobec nikto nevsimal a tak sme sa dostali skoro az za Sfingu. Tam nam doslo, ze sme vlastne usetrili 50 LE na vstupnom, pretoze sme uz vlastne boli par krokov od pyramid a nikto to tam nekontroluje. A aj keby nas niekto poziadal o listok, mali sme ho v ruksaku od predvcera a to nikto nerozozna, lebo nemaju datum, ani ine oznacenie. Brali sme to aj ako malu kompenzaciu za to, ze sme tam vtedy boli len dve hodiny a hlavne sme mali stale tie mraky nad sebou.Tentokrat bolo tiez oblacno, ale sem tam vykuklo slnko a osvetlilo pyramidy, takze fotky boli celkom zaujimave. Nechcelo sa nam opat peso slapat na ten kopec pred nami, tak sme si zobrali kone a nechali sa tam odniest za nejakych 10 LE. Urobili sme fotky a peso pomaly zisli dole k najmensej pyramide. Tentokrat tam nebolo tak vela miestnych, skor tam boli turisti a samozrejme ti dotieravi mladici, ktori vam tlacia az pod nos pohladnice a sosky. Opat som sa pohorsoval, ze na kazdom rohu niekto miestny vykonaval potrebu a nicil tie vapencove bloky, ktore sa polorozpadnute povalovali vsade naokolo. Okolo Cheopsovej pyramidy uz aspon natiahli spagat, aby na nu nikto neliezol, aj ked neviem ci nielen z tej prednej casti. Slnko sa opat schovalo za mrak, tak sme zamierili pomaly k vychodu a opat zasli nieco zjest do KFC za branou. Tam sme sledovali male ufulane deti, ktore stali pred vykladom a zobrali. Ulutostilo sa nam jedneho maleho dievcatka, ktore mohlo mat tak 4 roky a pozeralo na nas cez sklo takymi velkymi ciernymi ocami, tak sme jej odniesli von hranolky a nejaky salat, ktory sme k tomu dostali. Balo sa to vziat, ale nakoniec sa osmelilo. Ked sme vysli von, rozdali sme im este posledne zuvacky, pera a sladkosti, ktore sme pri sebe mali a zamierili k taxikom. Tam sedel taky jeden kludny chlapik, ktoremu sme povedali, ci nas hodi do hotela a potom s taskami odvezie na stanicu za 20 LE. Na nase prekvapenie okamzite suhlasil, lebo asi nebol zvyknuty na take ceny. Zarazilo ma vsak, ze ked sme sa uz pohynali, prisiel k okienku policajt co stal nedaleko a doslova od neho pytal proviziu za to, ze nas odvezie. Bolo mi az luto toho nasho vodica, lebo to bol na prvy pohlad taky chudak v starom aute, co sa mu snazil vysvetlit, ze nema peniaze. Ked sme sa konecne pohli, tak som sa snazil nejako s nim komunikovat, ale nevedel skoro vobec anglicky, kedze to bol taxikar, ktory vozi asi len miestnych. Pochopil som vsak, ze je dost rozculeny na toho policajta co sa spraval ako nejaky vypalnik a snazil sa nam ukazat, ze naozaj ma len zopar drobnych co dnes zarobil. Ja som mu povedal tak aby to pochopil, ze ked chce policajt nejake peniaze, tak nech si ide pytat baksis od Mubaraka, lebo ten plati policiu a urcite mu aj nieco zvysi, kedze stale som nepochopil, kde dava vsetky tie miliony, co statu platia turisti. Od tej chvile sme boli kamarati a bola to asi aj najprijemnejsia cesta v taxiku, aku som doteraz v Kahire zazil. Bez trubenia a nadavok.
V hoteli sme si zobrali na recepcii batozinu a pokracovali preplnenym mestom na stanicu. Bola asi ta najvacsia poobednajsia spicka, lebo nam to trvalo skoro hodinu. Taxikar nas vylozil presne na nasej zastavke a nepytal ani libru naviac. Aj tak som mu dal rovno 30 LE, za co mi od srdca dakoval a este za pohynania posielal pusinky a maval, zatial co na neho ostatni trubili. Mal som konecne taky ten dobry pocit, ze aj v Kahire som stretol normalneho cloveka, ktory nechce cloveka len osklbat a vie byt aj vdacny. Skoda len, ze to bol posledny, s ktorym sme sa v Kahire dali do reci. Do odchodu autobusu ostavalo este asi pol hodiny, tak som sa rozhliadol po okoli a zatial, co si kamos daval kavu od miestneho casnika, co ju ponukal priamo na ulici, ja som zamieril k stankom co stali nedaleko. Nemal som vlastne ziadny suvenir, ktory by mi pripominal tuto cestu do Kahiry, tak som sa rozhodol to nejako napravit. Po chvilke premyslania, ze uz naozaj nemam kde davat tie rozne sosky a pyramidky, som sa rozhodol pre netradicny suvenir. Kupil som si maly kaktus, ktory si doma zasadim a budem mat z Kahiry nieco zive na pamiatku.
Teta v stanku mi ho dobre zabalila do novin, nech prezije cestu do Hurghady, zaplatil som 10 LE a pobral sa za kamosom k autobusu, ktory prave prichadzal.Boli sme velmi milo prekvapeni z toho, aky luxusny bus tam premava. Mali sme miesto asi v stvrtom rade za vodicom. Batozinu sme dali dole do batozinoveho priestoru a pohodlne sme sa usadili. Nejaka zenska co sedela za mnou vsak zle zavrela flasu a tak to zacalo zvrchu kvapkat cez svetlo aj na mna. Autobus nebol plny, tak som si presadol a vyrazili sme. Cesta po Kahire trvala skoro hodinu, az sme prisli na druhu zastavku pred vychodom z mesta, kde pristupili ostatni cestujuci. Vratil som sa na miesto, kde to uz medzitym prestalo kvapkat a konecne sme vyrazili na dialnicu za mesto.Pomaly sa zotmelo a niekto ako casnik kazdemu rozdal maly balicek, kde bol sacok s cajom alebo kavou a maly zakusok. Tak sme to zjedli, zapili a pomaly sa ukladali k spanku.
Kedze to bol naozaj novy moderny bus, tak tam mali aj dvd prehravac a tak sa zrazu rozsvietili obrazovky a zacala nasa kalvaria :) . Boli tam len Arabi az na jednu zmiesanu rodinku co sedela pred nami, kde on bol Arab a ona Nemka, tak samozrejme pustili arabsky film. Ooooo moooj boze, povedali sme si asi po 5 minutach pozerania sa na nieco,oproti comu by aj prenos z parlamentu bol nominovany na Oskara. Keby to pustili u nas v telke, tak vyhodia este aj upratovacku.Nerozumeli sme ani slovo, ale po chvilke sledovania sme pochopili, ze to bola akoze egyptska parodia na J. Bonda. Nejaky egyptsky komik, co sa snazil skulenim a mimikou stale napodobnovat Chaplina, tam vkuse vrieskal a do toho sa ozyvala ta ich hudba. Asi po hodine sme zastavili pri prvej policajnej kontrole a ked dnu vosiel nejaky chlap so samopalom v ruke, boli sme v takom stave, ze keby sa tam rovno odpalil, brali by sme to ako vykupenie. Skontroloval namatkovo nejakych mladsich Arabov co sa mu asi nepozdavali a pokracovali sme dalej. Film nemal konca, tak sme tam sedeli a cumeli, lebo spat sa pre ten hluk co sa siril z reprakov nedalo. Po ceste bola asi 10 min. prestavka a este dve policajne kontroly.
Konecne sa pred jedenastou vecer objavili prve svetla Hurghady a my sme vedeli, ze sa nase egyptske putovanie priblizilo k svojmu koncu. Cakalo nas uz len to klasicke dovolenkove nicnerobenie. Autobus nas vysadil v Dahare kde mal konecnu a my sme zobrali prvy taxik, co tam stal a bolo nam jedno ci chce 10 alebo 20, len nech sme co najskor v hoteli. Taxikar asi vedel citat myslienky, lebo s nami doslova letel nocnymi prazdnymi ulicami a samozrejme nezabudol sem tam si len tak zatrubit. Izba nas cakala tak, ako sme ju zanechali. Bola upratana a nic z toho co sme si tam nechali, nechybalo. Tak sme po sprche zalahli a v usiach nam este stale doznieval ten film z autobusu.

Vstali sme okolo deviatej rano, zisli na ranajky, kde sme konecne po dlhsom case mali moznost vyberu z viacerych jedal a nevonalo to tam ako v McDonalds alebo KFC.
Pocasie bolo trosku horsie ako na zaciatku ked sme tam prisli, tak sme sa vyvalili na balkon a snazili sa dohnat farbu, ktoru mali ostatni v hoteli. Dalsie dni to bolo uz o tom istom, zasli sme aj na plaz, kde fukal dost studeny vietor a tak som sa do mora viac ako po kolena neodvazil. Voda vraj mala 22 stupnov, ale bol to dost velky rozdiel oproti tomu, co som doteraz v Egypte pri mori zazil. Po veceroch sme chodili do mesta, kde bolo pocut len rustinu. Bolo tiez vidiet, ze je to tam prazdnejsie ako pocas hlavnej sezony. Prvy vecer, ked sme boli v Hurghade, sme nahodou stretli v internet cafe dvoch chalanov z Kosic, co tam ziju a maju tam potapacske centrum, tak sme premyslali, ze ci ich zavolame a pojdeme sa potapat, ale to by museli mat vyhrievane neopreny, aby sme tam vliezli, lebo aj podla nich tam bola teraz predsa len zima. Tak sme to tam nejako tie 4 dni dozili na susi az do piatku rana, ked sme museli skoro rano o pol piatej vstavat a pobrat sa na letisko.
Lietadlo nemeskalo, takze sme okolo siedmej, ked prave vychadzalo nad Hurghadou slnko vzlietli a so smutnymi pohladmi sledovali cez okienko, ako sa nam vzdaluje Egypt, kde sme prezili super dovolenku.

Leteli sme opat cez Brno, kde sme vsak nepristali, ale urobili tzv. touch & go, kedy sa lietadlo len dotkne kolesami drahy a hned vzlietne, co bolo sposobene tym, ze CSA nemohlo v tom case lietat priamo z Egypta na Slovensko a takto sa to obchadza. Tu sme zazili aj poslednu humornu prihodu, kedze s nami leteli aj nejaki svedski turisti, ktori nevedeli co je vo veci a tak v Brne zacali tlieskat hned ako sme sa dotkli zeme a ked potom lietadlo prudko pridalo a opat vzlietlo, ostali s rukami pred sebou v miernom soku, ze co sa to deje. V Bratislave sme pristali pred obedom a boli sme celkom radi, ze sme nevideli sneh, vonku bola ta ista zima, ako ked sme odchadzali pred dvoma tyzdnami.
Co dodat nakoniec, nasa mala expedicia sa nam vydarila a nebyt toho zleho pocasia v Kahire, tak to nemalo ani ziadnu chybicku. Ostali nam pekne fotky a hlavne zazitky, ktore by sme s cestovkou urcite nezazili.

další cestopisy
Fotoalba
Komentáře
17
Řadit podle času | Řadit podle vláken vzestupně sestupně

Při vkládání příspěvku do diskuze jako neregistrovaný uživatel budete mít u vašeho příspěvku zobrazenu IP adresu

:-) :-( ;-) :-P :-D :-[ :-\ =-O :-* 8-) :-$ :-! O:-) :'( :-X :-)) :-| <3 <:-) :-S >:) (((H))) @};-- \o/ (((clap))) :-@
Snappy 23.11.2008 17:15
 

Perfektne a humorne. Skoda, ze vam ta Kahira nevysla az tak dokonale, ale zazitok to musi byt krasny. ;-)

Snappy 23.11.2008 17:15
 

Perfektne a humorne. Skoda, ze vam ta Kahira nevysla az tak dokonale, ale zazitok to musi byt krasny. ;-)

Jaruš mushkela 02.11.2008 23:56
 

Nádherně napsané a fotky taktéž super!!! :-P
A asi budu muset vyzkoušet cestu busem Káhira-Hurghada. U tohohle popisu jsem se skvěle pobavila... :-D
Díky! Hned bych po přečtení vyrazila na takovouhle cestu ;-)

rarasek 24.08.2008 11:43
 

Po přečteni budu Maja následovat,byť v trošku jiném pořadí,super cestopisek. :-P

Nefertiti-Sysi 11.08.2008 16:59
 

opäť sa nedalo prestať čítať... :-D Pohľad na islámsku Káhiru z minaretu musel byť úžasný !!! ;-) A to s tým Zahim Hawasom ma tiež "dojalo"... :-? ale vystihol si to dokonale... :-)

Majo 07.06.2008 15:43
 

evelyn: V Kahire sme boli od 02.02.07 rano a do Hurghady sme odchadzali 04.02.07 podvecer.

evelyn 07.06.2008 15:31
 

V kterém měsíci jsi byl v Káhiře?

ZdenaB 27.04.2008 22:30
 

Obdivuji tvoji dobrodružnou povahu a závidím ti krásné zážitky. Kam pojedeš příště? Piš dál, je to úžasné počteníčko. ;-)

radik
28.03.2008 16:13 194.213.62.***
 

Skvělé ! Fotky úžasné !
Ani se nedá víc dodat.

radik
28.03.2008 16:13 194.213.62.***
 

Skvělé ! Fotky úžasné !
Ani se nedá víc dodat.

badawi 05.11.2007 12:42
 

lool. úplně jsem se na těch místech zase viděla :-D. a měla jsem mrazení a hned bych si to zase zopákla znovu. a z pouštění filmu v autobuse mám pořád husí kůži :-D. nám řidič pouštěl film o obyčejným egyptským človíčkovi, kterej přelstil všechny a všude :-D. :-D.

Gina 18.09.2007 22:27
 

Tak jsem si ty tvoje cestopisy šetřila na pokračování a už došly :-( . Měl by jsi s tím něco udělat, aby se měl člověk na co těšit. Tak jak máš krásné fotky, tak máš i krásné povídání. Krásné počteníčko ;-)

Milena 11.09.2007 22:49
 

No konečně to to trvalo ale je to nádhera co? Já už jsem to sice přečtené měla,ale znovu a znovu se k tomu vracím a bavím se . Těším se na čerstvý cestoupis tak za cca 15 dnů :-D :-D :-D

PrinceznaII 10.09.2007 14:50
 

obdivuju každého, kdo má tolik odvahy jet a vidět sám. já jsem na tohle srab :-( ale kdyby se naskytlo k někomu zkušenému se přidat, tak jdu do toho hned( teda hned jak našetřím )

tulika 03.09.2007 15:31
 

Majo..já jsem ti říkala, že ta Červená pyramida je makačka :-P :-P ..ale při čtení jsem znovu přesně viděla všechna ta místa, která jsi popisoval..a já bych to klidně dala ještě jednou ;-)

Zpět na všechny diskuze