A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | R | S | T | U | V | W | Z

Egypt - Cestopisy

POZNÁVAČKA 2007 alebo splnenie jedného sna ... :) 1/2

Podrobný opis poznávačky a zážitkov počas nej... :) 1.časť

POZNÁVACÍ ZÁJAZD FARAON 5* (CK Kartágo)

TERMÍN : 19. 10. 2007- 30. 10. 2007
ÚČASTNÍCI : SAV (ja) + „babka“ EM

*UPOZORNENIE PRE PRÍPADNÝCH ZÁUJEMCOV O FOTKY K CESTOPISU : kompletnú fotogalériu z celej cesty nájdete na mojom profile

Vopred sa všetkým ospravedlňujem za možno priveľkú podrobnosť a subjektivitu, ale už sa mi na tom nechce nič meniť…

Pri prepisovaní mojich ručne písaných poznámok, počas celého zájazdu, do PC som sa rozhodla zachovať čo najväčšiu autentickosť, preto som text nedala do rovnakého času, nedopĺňala veci, ktoré som nemohla vedieť, keď som písala isté časti (aj keď niekedy mi to nedalo a musela som pridať isté súvislosti) … Tiež som sa rozhodla, že tu nebudem vkladať žiadne historické a faktografické fakty, ktoré si prípadný záujemca môže nájsť v početných sprievodcoch o Egypte, príp. na internete, lebo by sa text zbytočne predĺžil. Skôr tu budú rôzne „pikošky“, zaujímavosti a samozrejme moje postrehy.

19. 10. 2007 ( PIATOK )

03 : 20, letisko M.R. Štefánika v Bratislave Čakáme v odletovej hale na boarding o 03.40. Odlet je plánovaný na 04.20. Prišli sme sem autom s otcom asi pred polnocou. Dosť dlho sme čakali na prízemí pri check-ine na príchod zástupcu CK. Medzi prvými sme sa odbavili a medzi prvými sme bez komplikácií prešli pasovou kontrolou. Prvé sme sedeli pred GATE A5 a medzi prvými sme „navštívili občerstvenie“. SME DOBRÉ… ZATIAĽ : )

ŠTART cca o 20 min. neskôr, čiže 04.40- 04.50
Lietadlo je úplne plné. Letecká spoločnosť Air Slovakia + LOTUS (eg. ). Nápisy v lietadle sú teda v arabčine a angličtine.

09 : 00- cca o 15 minút pristávame
Pred chvíľou som asistovala pri vypĺňaní vstupných kartičiek do EAR… Z lietadla sa mi podarilo odfotiť pobrežie S Afriky, na tieto fotky som obzvlášť hrdá, a púšť, cesty cez ňu a vrchy… Som naozaj nesmierne rada, že konečne raz letím cez deň, keď je vidno, lebo výhľad z lietadla a fotky naozaj stoja za to !!!

13 : 00- pohodička na pláži… Ale pekne po poriadku…Celý presun z letiska a aj ubytko bolo bezchybne zorganizované. Po prílete sme boli hneď zástupcom CK Kartágo (Egypťan hovoriaci po česky) nasmerované do rady pred ďalším zástupcom Kartága/ Eximu, ktorý nám do pasov udelil víza. Myslím, že práve od tohto roku je v platnosti nový typ víz- sú to nálepky takmer na celú stranu, čiže je potrebné mať celú jednu stranu v pase voľnú. Mám ju relatívne rovno nalepenú, žeby sa o to postaral môj pozdrav „Salam aleykum ??? : ) Už mám za sebou asi 4 bakšiše- WC, kufre do busu, 1. hotelový poslíček, 2. hotelový poslíček… Takže po udelení víz nám ich skontroloval ďalší chlapík, na pasovej kontrole k tomu pridali pečiatku. Pomerne rýchlo sme našli našu batožinu a opäť bez problémov sme boli nasmerované až k nášmu autobusu, kde sme asi ešte ½ hodiny čakali na jeho naplnenie. Tu by bolo vhodné podotknúť, že sme vôbec netušili, kto z lietadla bude s nami pokračovať v poznávačke. Všetci, s ktorými sme sa rozprávali, išli na pobytový zájazd. A navyše my sme mali priplatený 5* hotel, kým väčšina z poznávačky (ako som už aj dopredu predpokladala a neskôr si len potvrdila) mala zakúpený štandardný program, teda aj 3* hotel. K tým autobusom- po východe z letiska sa ide peši asi tak max. 2 minúty na parkovisko autobusov. Tam už stoja ďalší zástupcovia CK viditeľne označení a ľahko identifikovateľní, ktorí ľuďom povedia číslo autobusu, príp. minibusu, do ktorého majú nastúpiť. Náš hotel „Prima Life Makadi“ bol výnimočne 1. zastávka (z ciest som už zvyknutá, že pravidelne absolvujeme okružné jazdy po všetkých rôznych hoteloch, kým sa dostaneme k tomu nášmu, čo sa našťastie tentoraz nekonalo). Je asi 35 km od Hurghady v oblasti, kde ešte ( zatiaľ ! ) nie je veľa hotelov, čiže relatívne samota. To mi veľmi vyhovuje, lebo Hurghadu naozaj nemusím. Okrem nás tu vystúpilo ešte asi 10 ľudí. Zástupca CK nás o všetkom informoval a ako správny egyptský delegát robil na mňa všelijaké narážky, ale neva, ja som bola dopredu pripravená na tieto záležitosti a vedela som, že takéto správanie Egypťanov k turistkám je tu bežné. Dal nám vytlačené info ohľadom zajtrajška. Ja som trošku zazmätkovala (a výnimočne to nebolo ani kvôli spánkovému deficitu, ani kvôli neprirodzene priveľkej pozornosti voči mojej osobe) a tvrdo som trvala na tom, že sa stala chyba, lebo som bola presvedčená, že sme si priplatili aj all- inclusive. Chvíľu mi to trvalo, ale nakoniec som si spomenula + overila aj na „zmluve o obstaraní zájazdu“, že predsa len to all- inclusive nemáme, ale že máme polpenziu. To sa hlavne babke veľmi nepáčilo, ale čo už. A hlavne, neprišli sme sem kvôli jedeniu a zhodiť nám tiež nezaškodí, no pri predstave dnešnej večere na to asi ani nebudeme mať príležitosť. Trocha sme si v lobby počakali, ja som šla na WC. Samozrejme, že hneď z obchodu vyšiel nejaký konverzovaniachtivý Egypťan a klasicky začalo „Where are you from ?“, po mojej odpovedi automaticky pár naučených fráz v slovenčine. Pozýval ma aj do jeho obchodu, vraj len čosi napísať do jeho „knihy návštev“- sľúbila som mu, že sa stavím cestou na večeru… : ) Asi ťažko, aj keď by som mala zmeniť časť peňazí na EGP a kúpiť nejaké pohľadnice a samozrejme, nevyhnutný ANTINAL (liek na „faraónovu pomstu“, čiže hnačky a podobné brušno-črevné problémy). Potom nám pridelili izbu, jeden hotelový poslíček so mnou išiel von k batožine nalepiť na kufre nálepku s číslami našich izieb a potom nás dlhou alejou okolo bazénov a záhrad viedol až takmer ku pláži. Cestou nám (teda hlavne mne : ) podával info o celom areáli. Dobre vieme, za akým účelom („B“) … : ) Na izbe (č. 6218) sme zistili, že ešte nie je uprataná. Hneď došiel upratovač, že či môže začať. Povedala som mu, že neskôr poobede. O chvíľu prišiel nosič batožiny, trochu si s nami zažartoval, lebo povedal, že ma so sebou len 1 kufor a ten 2. je vraj v lietadle- samozrejme, že bol za dverami : ) Trochu sme sa pomotkali v izbe a išli na pláž. Do našej izby sa hneď presunul upratovač (teraz mi tak došlo, že ako zaujímavo toto slovo znie, teda ten mužský rod, keďže doma sme všeobecne zvyknutí na pojem upratovačka, lebo túto prácu u nás vykonávajú hlavne ženy, avšak v arabských krajinách je to pravý opak). Na pláži sme hneď „vyfasovali“ osušky, horšie to však bolo s hľadaním voľného miesta- najlepšie 2 lehátok pod slnečníkom. Všetko ale už bolo poobsadzované. Babka sa hneď zapojila do konverzácie v slovenčine s miestnymi- čo ona mimochodom veľmi rada : ) Tentoraz neuspela. Striedame sa pri strážení vecí a chodení do mora. Ja samozrejme šnorchlujem (podvodný svet je tu vskutku nádherný a svojím bohatstvom prekvapivo podobný tomu v Sharm el- Sheiku) a fotím jednorazovým podvodným foťákom. Neviem sa rozhodnúť, či mám vyfotiť celý film alebo nie. Ešte totiž nevieme, kde budeme ubytované zase na konci našej cesty a ja navyše netuším, či sa budem môcť vtedy kúpať…čiže taká menšia dilema…Teraz už máme svoje miesta pod slnečníkom- fakt pohodička… Ešte dôležité info k zajtrajšiemu ránu :
WAKE- UP CALL : 05.00
LUGGAGE DOWN : 05.45 – vyložiť batožinu pred izbu
BREAKFAST BOX : 2
CHECK OUT : 06. 15

Odchádzame teda pomerne „neskoro“, asi z dôvodu, že sme južnejšie od Hurghady, čiže bližšie k Safage a zhromaždisku konvoja.

20. 10. 2007 ( SOBOTA )

13 : 50
Tak tieto riadky už píšem na lodi „M/S La Reine du Nil = Kráľovná Nílu“. Prišli sme sem okolo 11- tej. Ráno o 05.45 pre kufre nikto neprišiel, tak sme sa s nimi samy vliekli celú dlhú cestu až k recepcii. Po menších zmätkoch sme sa napokon ocitli v tom správnom minibuse. Boli s nami aj ďalší Česi/ Slováci z hotela a ešte sme sa pre ostatných stavili v ďalšom hoteli. Potom sme pokračovali priamo do Safagy, kde sme si na zhromaždisku motorových vozidiel (akosi ma už tá autoškola začína poznačovať : ), proste na zhromaždisku hlavne autobusov a minibusov s turistami smerujúcimi do oblasti Luxoru, prestúpili do veľkého busu. V ňom boli ostatní poznávaniachtiví turisti s CK Kartágo / Exim, ale ešte účastníci rôznych okruhov, nielen FARAON, takže stále sme nevedeli, kto bude s nami pokračovať celý program. Cestou k 85. kilometru- miesto v „púšti“ medzi Safagou a Qenou, kde je „cik- pauza“, som sa snažila trochu si pospať (keďže túto cestu som už absolvovala v roku 2004, takže som vedela, že vedie nehostinnou krajinou, kde sú všade vyprahnuté červené skalnaté vrchy, čiže by som teoreticky nemala nič prespať). 85. kilometer je samozrejme pripravený na turistov, okrem veľkého počtu WC kabínok sa tu nachádzajú stánky so suvenírmi. Obchodníci tu na moje prekvapenie neboli príliš otravní, tak som si mohla urobiť aj zopár fotiek. V akváriu tam mali dokonca jedného malého krokodíla. Popri autobusoch sa prechádzali „beduíni“ s ťavami a za každú fotku samozrejme požadovali bakšiš…Hneď ako sme opäť sadli do autobusu, pustili nám dva celkom kvalitné dokumenty a sprievodkyňa (až neskôr sme zistili, že to bude naša sprievodkyňa počas celého zájazdu), výzorom striga, ale rozmenila mi 20 LE na 1 LE, čo si veľmi cením, nám ,podobne ako náš sprievodca Muhammad v roku 2004, porozprávala históriu Egypta. Opäť som sa kochala pohľadom na zavlažované políčka medzi Qenou a Luxorom, ľudí/ deti tu pracujúce, rôzne povozy a pod. Škoda, že sme išli tak rýchlo, že sa ani dobré fotky nedali spraviť. Dozvedeli sme sa, že naša loď kotví až na konci Luxoru, čo je však výhodne kvôli zajtrajšiemu odplávaniu a prípadnému náskoku pred ostatnými loďami smerujúcimi k vzdúvadlám v Esne. Na to, aby sme sa dostali na našu loď, sme museli prejsť cez inú loď, ktorá kotvila bližšie pri brehu (*počas celej plavby boli lode radené za sebou- naša tak 2.- 3. v poradí, čiže vždy keď sme odchádzali na/prichádzali z prehliadky, museli sme najskôr prejsť cez iné lode, ktoré boli väčšinou krajšie ako tá naša, oveľa luxusnejšie a veľmi mi pripomínali časy Agathy Christie a prostredie kníh/filmov Hercule Poirot…samozrejme, aj cena tomu isto zodpovedala a značne sa líšila od tej našej :). Usadili nás v bare. Zistila som, že sme min. 2 CZ/SK zájazdy s CK Exim/Kartágo, čiže sú aj 2 sprievodkyne (jedna je naša- tá „striga“ a druhá je taká mimoriadne štíhla staršia šedivá upravená a dôstojná pani). Mali sme WELCOME DRINK- vynikajúce karkadé !!! Izby sa prideľovali tak, že sa ťahali papieriky s ich číslami. My sme boli posledné na zozname, teda brala som to, čo zostalo- č. 207. Správne som predpokladala, že to bude najnižšia paluba, tak na úrovni Nílu, vyššie boli 300-vky a 400-vky. Ale čo už…Boli sme aj na obhliadke hornej paluby. Dúfam, že zajtra „chytím fleka“ v chládku a budem čítať/ pozorovať a fotiť krajinu. O 13.00 sme mali obed a teraz o 14.30 vyrážame smer Karnacký a Luxorský chrám.

21 : 17
Tak už osprchovaná sedím na posteli a píšem… Mala som trochu problémy s odtokom vody, ale dalo sa to prežiť. Babka už spí… Takže k dnešnému poznávaniu. Prvou zastávkou bol Karnak. Margita, naša sprievodkyňa, nám toho ukázala podstatne viac ako Muhammad v roku 2004. Hlavne ma prekvapila s tým, že vedela prečítať z kartuše všetky mená Ramzesa II., dokonca aj to, čo predstavuje každý hieroglyf, čo uplatnila aj pri iných príležitostiach (nápisoch)… Takže asi čo to vie… V Karnaku sme porobili množstvo fotiek- opäť ma najviac fascinovala „Stĺpová sieň“ a okolie posvätného jazera. A zapojili sme sa tiež do chodenia okolo skarabea : ) Asi okolo 17.00 sme sa presunuli na druhú a aj našu poslednú dnešnú zastávku- Luxorský chrám. Ten sme v roku 2004 nemali zaradený v programe. Presúvali sme sa sem pri západe slnka a samotný chrám sme si vychutnávali vo večernom osvetlení. Bolo to naozaj impozantné, ale Karnak je jednoducho Karnak…Najviac ma tu zaujala (ako inak : ) mešita postavená vo vnútri chrámu. V čase, keď ju stavali, bol chrám ukrytý pod nánosmi piesku, čiže sa nevedelo, že tam už nejaká stavba stojí. Po odkrytí chrámu sa stalo jednoducho to, že vstup do mešity je vysoko nad súčasnou úrovňou zemského povrchu- vo vzduchu. Na loď sme sa vrátili okolo 19.00. Ešte sa vrátim ku prehliadkam. Po obidvoch chrámoch sme chodili za sprievodu “ al-adhanu“/azánu- poobedná a večerná modlitba/ „salát“… Bolo to čarovné. A Margita je samé prekvapenie- vedela celý azán aj v arabčine + samozrejme preklad, dokonca aj ranný dodatok: „Modlitba je lepšia než spánok !“ K jedlu na lodi- nič moc, fakt úbohé…Nápoje nie sú v cene, len pri raňajkách- už sa teším na mätový čaj/ karkadé. Inak som zabudla spomenúť, že ešte včera na pláži mal odvahu prihovoriť sa mi jeden chlap, čo ponúkal masáž. Trošku som prehovorila v arabčine a hneď sa chytil. Výnimočne nebol vôbec otravný a vtieravý, ako sú obchodníci, ktorých neznášam (alebo som ja mala výnimočne dobrú náladu ? : ) Nech už to bolo akokoľvek, pokonverzovala som s ním arabsko- anglicky. Bol veľmi prekvapený, že čosi viem…Hneď mi ponúkol pomoc, ak by som chcela vedieť nejaké slovíčka. Tiež sa ma spýtal, či som moslimka- fakt netuším prečo, keďže som vôbec nebola oblečená ako správna moslimka… Každopádne bol fajn a babka len „zírala“ na našu konverzáciu… Trošku na inú tému- práve sa dívam na Antinal, čo mám pri posteli. Dnes nám ho zabezpečil Adel- náš 2. „sprievodca“(taký pupkatý starší pán), vraj inšpektor pamiatkovej správy a vyštudovaný egyptológ. Zatiaľ mám však opačný problém ako je ten, na ktorého liečbu sa Antinal používa- mám asi zápchu a je to dosť nepríjemné.
Nakoniec ešte základné info k zajtrajšku: budíček 05.00, odchod 06.00. Na programe máme prehliadku západného brehu Nílu- Údolie kráľov, alabastrova dielňa, Údolie kráľovien, Dér el- Bahrí, Memnonove kolosy. Okolo 12.00 loď opúšťa prístav, takže to bude riadna behačka, ale ráno bude aspoň o čosi chladnejšie a snáď aj menej ľudí…OK, pre dnešok končím…maa´ salama

21. 10. 2007 ( NEDEĽA )

13 : 13 : )
Práve sedím na hornej palube lode…Je dosť veľká, rozdelená tak, že asi 2/3 zaberajú stoly so stoličkami pod ochrannou plachtou a 1/3 minibazén s lehátkami. Je tu dosť teplo, ak teda človek nie je len v plavkách, čo môj prípad samozrejme nie je. Už sa plavíme, takže nastalo to, na čo som sa najviac tešila- pozorovanie krajiny okolo Nílu…Ale ešte k dnešnému programu. Vydali sme sa teda na západný breh Nílu. Cestou som z busu pozorovala také malé bodky vysoko vo vzduchu- boli to balóny s turistami. Naša skupina ani nedostala ponuku na tento výlet a pritom by som sa ho aj rada zúčastnila, ak by som nebola taká unavená, aká som bola a babka by bola súhlasila. Tak som si pri pohľade na tie balóny povedala, že snáď niekedy v budúcnosti ešte budem mať príležitosť to zažiť. Určite to musí byť silný zážitok- okrem toho, že letíte v balóne, máte možnosť pozorovať a fotiť staroegyptské pamiatky „z vtáčej perspektívy“. Našou prvou zastávkou bolo Údolie kráľov. Novinkou oproti roku 2004 bola budova s krásnym 3D modelom tu sa nachádzajúcich hrobiek- bolo tam vidno všetky miestnosti každej hrobky- ako to vyzerá pod zemou, v kopci. Potom nastupujeme do jedného z množstva vláčikov, ktorý nás naozaj veľmi krátku vzdialenosť vezie k vstupu do samotného Údolia kráľov. Nezmenil sa počet hrobiek, ktoré sa môžu navštíviť v rámci jednej vstupenky- 3 hrobky. Stále tiež platí prísny zákaz fotografovania vo vnútri hrobiek. Viem, že sa to dá veľmi ľahko obísť- formou o čosi bohatšieho bakšišu pre strážcu hrobky. Niekedy sú však napriek tomuto „úplatku“ schopní udať vás a keďže som netúžila stráviť zvyšok dňa na polícií, nemala som ani záujem pokúšať sa vo vnútri fotiť. Adel sa ponúkol, že nám zabezpečí kvalitné fotky z výzdob hrobiek, navyše mám doma množstvo kníh s týmito maľbami Na veľké odporúčanie Margity sa najskôr vydávame do hrobky Thutmose III.- nachádza sa vysoko v skalách, najskôr sa ide prudko schodmi nahor, nasleduje vstup do hrobky, kde zase prudký zostup. Bolo tu dosť dusno a vlhko. Potom som vybrala hrobku Sethiho II.- asi vplyvom tej únavy z návštevy prvej hrobky som si ho pomýlila so Sethim I.- otcom slávneho Ramzesa II., no nič to…Ako tretiu sme navštívili hrobku Ramzesa IX. Veľmi oceňujem, že sme tu boli asi pred ôsmou, čiže dosť skoro a bolo ešte relatívne príjemné počasie. Čo sa WC na tomto mieste týka, nachádza sa v jednej maringotke a o hygiene či čistote sa tu hovoriť vôbec nedá…A šíri sa okolo neho naozaj omamný závan…Nasledoval presun do alabastrovej dielne, asi som tu prerobila, ale kúpila som celkom pekné dve sošky. Pofotila som si dedinku Kurnu- „dedina vykrádačov hrobiek“, alabastrové dielne a domy pomaľované buď staroegyptskými motívmi alebo v prípade ak ich obyvatelia vykonali púť do Mekky- hádždž islámskymi motívmi. Cestou do Údolia kráľovien som zahliadla a zachytila aj na foťáku Dér el- Medinu- mesto staviteľov hrobiek v Údolí kráľov. Čo sa týka návštev hrobiek v Údolí kráľovien je to presne tak isto, ako v Údolí kráľov- na 1 vstupenku 3 hrobky. Extra vstup (ako je v Údolí kráľov do Tutanchamonovej hrobky) sa platí do hrobky Nefertari- manželka Ramzesa II. Podľa mojich info je tu najzachovalejšia výzdoba a počet návštevníkov je obmedzený. Tak som sa len odfotila pri ceduľke „Nefertari“. Navštívili sme teda 3 hrobky- princ Khaemwaset, kráľovná Titi a princ Amonherchepešev. Strážcovia hrobiek nám vnútili také improvizované „ovievatká“- do vystrihnutého kartóna urobené dierky- týmto kúskom sme sa mali akože ovievať. Naozaj to fungovalo. A dokonca bez bakšišu (alebo som im ja len nedala možnosť si niečo odo mňa vypýtať :). Výzdoba v týchto hrobkách bola rozhodne oveľa zachovalejšia ako v Údolí kráľov. WC tu bolo ešte horšie ako v King´s Valley. Potom nasledoval presun k Hatšepsutinmu chrámu v Dér el-Bahrí (opäť naša skupina využíva na presun na krátku vzdialenosť od parkoviska k tesnej blízkosti chrámu vláčik, ale je možnosť ísť aj pešo)- toto miesto na mňa v roku 2004 najviac zapôsobilo. Prišli sme sem okolo poludnia, čiže slnko už poriadne pripekalo. Veľa turistov malo na hlavách rôznofarebné šatky uviazané viacerými spôsobmi- aj po islámsky, nomádsky. Tak som po jednej bielej zatúžila aj ja… :) Ráno sme sa ale zabudli natrieť a nemali sme so sebou krém, takže ma už začínala štípať pokožka…V chráme som babke poukazovala miesta, ktoré sa mi najviac páčili. Odfotila som sa s krásnym pozadím smerom k Nílu a pri ceduľke poľsko-egyptskej archeologickej spolupráce. Potom ešte cca. 10 minútová fotopauza pri Memnonových kolosoch. Inak práve počujem asi poobedný azán, ale hudba na lodi ho bohužiaľ prehlušuje. Späť k programu- o 12.00 bol teda naplánovaný odchod lode- naša skupina ale trochu meškala- cca. 15 min. Pri našom naloďovaní už hučali motory a loď sa okamžite pohla. Tak sme došli na tú našu „podpalubnú“ izbu/kajutu, kde bol teda hukot motorov dosť silný…Odostriem záves a vidím sčerené nílske vody na úrovni nášho okna a ubiehajúcu krajinu…nádhera. Krásne to bolo pozorovať počas obeda, keď boli odostreté všetky závesy . Na obede sa objavil aj jeden mladý moslimský párik (cestovali s nami na lodi myslím až do Asuánu). O 12.30 bola schôdzka s Margitou. Dosť dlho nás informovala o programe. Kúpili sme 2 fakultatívne výlety- utorok ráno Abú Simbel, streda doobeda Asuánska priehrada, pamätník sovietsko-egyptskej spolupráce a „projížďka“ motorovou loďkou okolím 1. kataraktu (v katalógu bolo napísané: „Čaká vás romantický výlet fellúkou“- k čomu Margita hneď zaujala dosť negatívny postoj- veľmi farbisto nám opísala jej posledný zážitok na tomto výlete, kedy hrozilo potopenie fellúky, keďže sa vyskytol problém a fellúka nemala motor. Po tomto opise nikto neprotestoval ). Hovorila aj o výletoch v Káhire a dvoch možnostiach: Ak sa tam stretneme s ďalšou skupinou, budú sa organizovať dva rôzne výlety v rovnaký čas- čiže buď Sakkára, Memphis, Dahšúr alebo Koptská a islámska Káhira- táto alternatíva mi nebude vôbec vyhovovať, pretože som sa tešila na výlet, ktorý je 2. možnosť - Ak tam budeme len my, spoja sa tieto dva výlety, prípadne sa z niektorého čosi vypustí, každopádne by tento výlet bol presne podľa mojich predstáv. Všetky výlety sa ukončujú návštevou bazára Chán el- Chalilí- bazáre a súkky ja naozaj nemusím, ale tento je 2. najväčší po tom v Istanbule a podľa všetkého by tu mala „panovať“ veľmi orientálna a zaujímavá atmosféra… A ešte som si u zlatníka objednala kartušu s mojím menom v hieroglyfoch- na správnosť má dohliadnuť Adel ( egyptológ). Ak to bude OK, kúpim si i u neho aj strieborný anch…Vôbec nemám náladu tieto veci zháňať v meste… Dnes by som si už konečne mohla preštudovať sprievodcu : )

17: 28
Už stojíme pred vzdúvadlami v Edfu. Tu som sa tešila na zaujímavú atrakciu pre turistov a nejaké akčné fotky- lode tu totiž aj celé hodiny čakajú, kým na ne príde rad a budú môcť prejsť vzdúvadlami. To si samozrejme obchodovaniachtiví Egypťania nemohli nechať ujsť a tak vymysleli obchodovanie priamo na Níle. V malých člnkoch plných svojho tovaru sa priplavia k lodi a začnú na palubu vyhadzovať svoj tovar. Málokto si niečo kúpi- určite to už prešlo toľkými rukami a možno sa aj „vykúpalo“ v Níle. Tak či tak, je to veľká atrakcia a zážitok. Samozrejme, keď som toto mohla zažiť aj ja, nič sa nekonalo. Všetci obchodníci boli totižto zhromaždení na brehu- naozaj veľké množstvo ľudí. Sprievodkyňa nám neskôr povedala, že sa jednému z nich stal smrteľný úraz, vyšetruje to polícia a všetci majú zakázané vyplávať…Ale teraz už začínajú nastupovať a presúvať sa loďkami k veľkým lodiam. Naša loď kotví ako inak osamote a bokom od ostatných, čiže nás isto obídu…škoda. Ozaj, jedna pani z poznávačky si tu na hornej palube lode rozložila na zem osušku a vyzerá, že veľmi sústredene pri západe slnka medituje… :)

22. 10. 2007 ( PONDELOK )

11 : 05
Užívam si absolútnu pohodičku na hornej palube lode pri stole v chládku…Je neskutočne úžasné pozorovať okolitú krajinu- to je nutné naozaj vidieť na vlastné oči… Dnes bol budíček oficiálne 07.30, pre mňa 06.45, keďže raňajky boli od 07.30 - 08.30 a o 08.30 odchod k chrámu v Edfu. Naša loď prešla v noci vzdúvadlami v Esne, ale fakt netuším kedy presne, lebo keď som okolo 22.30 išla spať, ešte stále sme kotvili pred nimi. V noci ma ale niekoľkokrát zobudil zvuk motora a špliechanie vody, keďže sme úplne dole, takže tieto zvuky naozaj dosť výrazne počuť… Teraz ale k nášmu rannému programu- chrám v Edfu. Z lode sme prestúpili na bus a išli asi 5 minút cez mesto- celkom fajn „podívaná“ z pohodlia a pokoja v autobuse : ) Vystúpili sme na parkovisku pred chrámom, ktorý je jedným z najzachovalejších- hneď vstupné pylóny sú očarujúce. Margita nám urobila podrobný výklad. Škoda, že vo „VISITORS CENTRE“ nešla elektrika, čiže nám nemohli pustiť cca. 10 minútový film, fotomontáže- rekonštrukcie chrámu a pod.- už 2. vec, čo by ma zaujala mi „ušla“… Pred 11.00 sme vyplávali z Edfu smerom ku Kom Ombo- tento chrám uvidíme večer, pri západe slnka. Dovtedy máme voľno…Tie nílske brehy sú naozaj impozantné, ale nemala by som to s tým fotením zase až tak preháňať… :) Dnes o 16-tej je zase „čaj o piatej“- TEA TIME, potom asi od 16.30-17.30 prehliadka Kom Omba…Zajtra doobeda je ten fakulťák- budíček aj odchod z lode upresním…Ale bude to isto dosť náročný deň…

21 : 15
Musím písať len v skratke, pretože vstávame 02.30 a 04.00 je odchod smer Abú Simbel… V Kom Ombo bolo strašne teplo a dusno, ale naskytli sa nám krásne pohľady pri západe slnka za chrámom na Níl s kotviacimi loďami a samotný chrám, ktorý bol sfarbený do množstva odtieňov červenej. Po istom čase sa nám podarilo nájsť „tradičný felláhov dom“, kde som kŕmila ťavu…Pripadala som si na tom mieste, ako by som sa preniesla v čase, pretože tie výjavy mi veľmi pripomínali rôzne tie biblické príbehy, ktoré u nás dávajú v TV pri príležitostiach rôznych kresťanských sviatkov. Cestou na loď sme boli nútení absolvovať prechod súqom, ale statočne som sa „prebíjala“ dopredu a nekompromisne som sa dívala do zeme a ignorovala všetkých obchodníkov…Babka mi ledva stačila : )
0 18.30 sa loď pohla smerom na Asuán.
Počas dnešného dňa som zúžitkovávala svoje doterajšie znalosti arabčiny a to až natoľko, že hlavne zlatník a kameraman si ma veľmi dobre pamätajú a poznajú po mene…normálne začínam mať depku z chodenia okolo nich, ale snáď mi aspoň dajú dobrú cenu a u zlatníka si kúpim aj strieborný anch…no, uvidím…Inak, strašne to tu dole všetko hučí, takže dúfam, že sa mi podarí zaspať, už naozaj GN & SD…

23. 10. 2007 ( UTOROK )

21 : 28
Som neskutočne unavená, takže čo najstručnejšie… Pravdepodobne niekedy v noci sme zakotvili v prístavisku v Asuáne. Keďže odchod konvoja z Asuánu smer Abú Simbel bol cca. o 04:30, v tme sme z mesta v podstate nič nevideli. Autobusy a minibusy plné turistov sa zoradili na dlhej ulici, ktorá smerovala von z mesta. Potom sa všetko naraz pohlo. Registrovala som prechod naprieč Asuánskou priehradou a potom som sa snažila spať, ale nedalo sa…Valili sme teda parádne. Z busu sme fotili východ slnka nad púšťou- celkom pekné (aj keď to nebolo nad takou typickou púšťou s piesočnými dunami), ale ťažko zachytiteľné…Snažila som sa fotiť aj cestu, ale veľmi sa mi nedarilo- hoci bola viac-menej rovná, dosť nás príležitostne natriasalo, keďže sme išli naozaj rýchlo…Asi okolo 07.00 sme už boli cca. 280 km južnejšie od Asuánu- v Abú Simbel. Prešli sme cez kontroly, predtým navštívili fakt slušné WC (čo je tu naozaj vzácnosťou). Mňa hlavne zaujímal prístup ku „kolosom“- chrámom, je to také odlišné od klasických obrázkov v knihách…Na môj vkus (a možno nielen na môj) tu bolo príšerne veľa ľudí, ktorí mi dosť prekážali, pretože rušili atmosféru tohto miesta, ale aj napriek tomu bolo státie pred týmito chrámami veľkým zážitkom…Len nebyť tej masovej turistiky- aj keď momentálne som/ sme vlastne aj my jej súčasťou…Svojou snahou splynúť s miestnymi (prostredníctvom čo najväčšieho zahalenia sa) som dosiahla akurát tak obdivné pokriky mladých policajtov/ vojakov/ strážcov (samozrejme, že som neprejavovala žiadne snahy o komunikáciu:) A jedna veľmi príjemná skúsenosť- kým sme čakali na zvyšok našej skupiny, rozhodli sme sa s babkou „stiahnuť sa“ do tieňa reštaurácie/ kaviarne. Na lavičke bolo už len jedno miesto, tam si samozrejme sadla babka a ja som stála, keď tu zrazu mi ktosi zozadu doniesol stoličku, takže som si mohla sadnúť- bolo to veľmi pozorné a milé. Pohľady a myšlienky našej skupiny radšej neriešim…S babkou sme si ešte urobili nechtiac prechádzku navyše, lebo sme si mysleli, že sa máme stretnúť ďalej ako bolo potrebné a keď sme nikoho známeho nevideli, rozhodli sme sa vrátiť, pričom sme museli prejsť cez súq. Okolo 11.00 bol odchod konvoja, po 12.30 sme už boli na lodi, o 13.00 bol obed a o 14.00 odchod na ďalšiu prehliadku- nedokončený Hatšepsutin obelisk- vraj najhorúcejšie miesto- naozaj tu bolo príšerne teplo, v tieni tak okolo 40°C !!! Mohli sme si tu odskúšať opracovávanie žuly dioritom- podľa vzoru starovekých Egypťanov- išlo to tak optimálne, ale to teplo…obdivuhodné ako v takýchto podmienkach boli schopní pracovať a ešte k tomu vytvárať také nádherné diela. Mimochodom, pre toto popoludnie som zvolila zase ďalší „netradičný“ outfit- zelený klobúk z Kanárskych ostrovov… Nasledoval presun k motorovým loďkám. Cestou nás tradične obklopili zástupy obchodníkov- kúpila som mapu Nílu s pamiatkami. Na loďke zase ponúkali náramky zo santalového dreva- vonia veľmi orientálne (hlavne cestou naspäť sme ich plno pokúpili, pretože boli naozaj pekné). Na loďkách sme sa teda približovali k ďalšiemu miestu, ktoré ma na základe fotiek v knihách očarilo- chrám Philae…Skutočnosť ma vôbec nesklamala, akurát opäť tie davy ľudí…A Japonci sú úplne všade- hlavne pohľad na „paničky“ je veľmi zaujímavý- premávajú sa so slnečníkmi, šatkami, okuliarmi, dokonca v rukavičkách…Zaujímavosťou bol pre mňa koptský kríž vytesaný do steny chrámu. Pri tejto príležitosti nám Margita povedala, že koptskí kresťania ho mávajú aj vytetovaný na ruke, náš „sprievodca“- egyptológ Adel ho má vraj tiež, aj nám ho ukázal, len ja som akosi nedovidela… :)
Hneď z Philae sme busom došli k našej lodi, pri ktorej už bol pripravený motorový čln(namiesto tej už spomínanej neodporúčanej „romantickej plavby“ felúkou). Prešli sme okolo Hrobiek Urodzených, Kitchenetovho ostrova s botanickou záhradou, mauzóleu Agu Chana a okolo, najmä pre fanúšikov Agathy Christie, veľmi známeho hotela Old Cataract- aj v tom šere veľmi pôsobivá stavba, len škoda, že na fotky bola naozaj tma, ale zajtra vraj okolo ešte pôjdeme… K zajtrajšku sa vyjadrím zajtra…: ))) Naozaj som už totálne unavená, keďže som bola na nohách takmer nonstop od 02.30. Na lodi sme ešte vyplatili účet, vyzdvihli pasy, ja pokonverzovala so zlatníkom, zjednala cenu a k tomu získala darček (čiernu šnúrku na kartušu :) Tá kartuša- s mojím menom je naozaj pekná. K tomu som si kúpila aj strieborný anch. Ten zlatník inak stále neveril, že babka je moja babka…

24. 10. 2007 ( STREDA )

15 : 17- loď La Reine du Nil- bar
Popíjame kávičku- babka a karkadé- ja. Pohodička…Čakáme na schôdzku s Margitou ohľadom vlaku a fakultatívnych výletov z Káhiry. O 16.00 odchádzajú z lode tí ktorí cestujú lôžkovým vlakom- čiže aj my.
Dnes ráno sme vyrážali okolo 08.00 smer Asuánska priehrada. Prechádzali sme nám už známou cestou po „Starej Asuánskej priehrade“ (1898-1902)- aj tá je úžasným dielom, ale tá novšia (1960-1970), postavená za pomoci ZSSR, je potom veľdielo. A obrovské, do diaľky sa rozprestierajúce Násirovo jazero….to treba jednoducho vidieť na vlastné oči… Na priehrade bola krátka fotopauza, potom sme sa presunuli ku pamätníku priateľstva ZSSR a EAR v tvare obrovského lotosového kvetu- tiež impozantné dielo, ktoré v sebe však nezaprie nezameniteľnú „brutalistickú architektúru“…Potom sme sa presunuli k maličkému rybárskemu prístavu- odtiaľ 3 motorovými loďkami k chrámu Kalabša. Počas plavby sme obchádzali sčasti zrútené schody spájajúce vybetónovaný prístavný pontónik s brehom ostrovčeka s chrámom. Typický príklad lenivosti miestnych/ typické „inšalláh“. Asi to súvisí aj s tým, že toto miesto nepatrí medzi tie najnavštevovanejšie, a teda s opravou sa netreba až tak ponáhľať. Keby to bolo funkčné, mohol byť príchod k chrámu ešte veľkolepejší, takto sme toto „torzo“ len oboplávali a zakotvili o niečo ďalej priamo pri brehu. Boli sme tu jediní turisti- presne ako nám to sľubovala Margita, takže tu bola celkom iná atmosféra. Nasledoval presun k našej lodi, kde sme prestúpili do ďalšej motorovej loďky- prešli sme opäť okolo Kitchenerovho ostrova, hotela Old Cataract, smerom k 1. nílskemu kataraktu. Tu sme mali možnosť obdivovať nádhernú prírodu. Zrazu sa k našej loďke z ničoho nič pripojili rukami malí chlapci a spustili akýsi spev a dlho-dlho takto „s nami“ šli a všetci z loďky im čosi dali- ja som samozrejme práve vtedy nemala pri sebe perá určené na rozdávanie, tak som im aspoň dala žuvačky. V tejto oblasti už bolo dosť náročné s loďkou manévrovať, a tak sme sa mierne zrazili s asi 3 podobnými plavidlami, zboku nás trochu poohrozovalo rákosie a nakoniec sme takpovediac uviazli na kameňoch a nemohli sa odtiaľ vymotať…takže to bolo také dobrodružné safari…Teraz teda od cca. 12-tej čakáme…Kufre máme od rána vyložené pred kajutami, používať môžeme ešte určené 3, tie naše už nie…Chvíľu sme čakali na recepcii- tu sme mali možnosť pozorovať transport kufrov z lode k autobusu cez uzučkú lávku z lode na mólo a odtiaľ strmými schodmi na nábrežnú triedu. Tí nosiči si na chrbát naložia aj po 2 veľké kufre a nesú ich- nechápem, ako to zvládnu a a akoby zázrakom tie kufre neskončia niekde na zemi alebo v Níle…Dúfam len, že tie naše nebudú v tejto oblasti priekopníkmi…Zatiaľ asi končím, idem si čítať sprievodcu. Šla by som aj na WC, ibaže to by som musela prejsť okolo toho zlatníka, po čom naozaj netúžim… :)

další cestopisy
Komentáře
2
Řadit podle času | Řadit podle vláken vzestupně sestupně

Při vkládání příspěvku do diskuze jako neregistrovaný uživatel budete mít u vašeho příspěvku zobrazenu IP adresu

:-) :-( ;-) :-P :-D :-[ :-\ =-O :-* 8-) :-$ :-! O:-) :'( :-X :-)) :-| <3 <:-) :-S >:) (((H))) @};-- \o/ (((clap))) :-@
el jirka 20.08.2008 13:25
 

Hezký, dobře že jsi nechala všechno podle zápisků! ;-)

  • Anonym (6)
ZdenaB 10.08.2008 00:08
 

Hóóódně dlouhé, :-D ale velice zajímavě a vtipně podané. ;-)Nešlo přestat číst, musela jsem to "dojet" do konce. ;-)A teď nahlídnu na fotky. :-D

  • Anonym (5)
  • Anonym (7)
Zpět na všechny diskuze