A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | R | S | T | U | V | W | Z

Egypt - Cestopisy

POZNÁVAČKA 2007 alebo splnenie jedného sna ... :) 2/2

Podrobný opis poznávačky a zážitkov počas nej... :) 2.časť

*UPOZORNENIE PRE PRÍPADNÝCH ZÁUJEMCOV O FOTKY K CESTOPISU : kompletnú fotogalériu z celej cesty nájdete na mojom profile

25. 10. 2007 ( ŠTVRTOK )

10 : 20- izba hotela Pyramid´s View, Káhira
Čakáme na príchod ostatných z našej skupiny, ktorí išli klasickým vlakom. My sme tým lôžkovým( včera Margita veľmi „korenisto“ opisovala klasický vlak- podľa jej popisu máme byť radi, že máme zaplatený ten lôžkový) prišli asi okolo 05.30. Organizácia bola OK, akurát sme museli kufre sami trepať po schodoch zo stanice…Autobusom sme išli ešte za tmy, okolo 06.00 sme boli na hoteli. Izby boli našťastie pripravené, takže sme sa hneď mohli „dať dokopy“. Raňajky o 07.30 boli celkom obstojné, akurát sa podával len čierny čaj (zatiaľ som sa svojho obľúbeného mätového dočkala len v hoteli v Hurghade) a príliš studené karkadé (ale hlavne, že bolo).
Dnes máme na programe pyramídy v Gíze, papyrusový inštitút (tu by som mala čosi kúpiť domov a triednemu) a Egyptské múzeum. Inak, podľa názvu hotela by mal byť výhľad na pyramídy, čo aj je, ibaže s hustým smogom a elektrickým vedením…A izbu máme na prvom poschodí, čo ma veľmi neteší, lebo už začínam mať komplex z tých nízkych poschodí a tešila som sa, že keď už sme boli v tom „podpalubí“, tak aspoň v hoteli budeme kdesi vyššie…Asi mám priveľké nároky. Čo sa samotného hotela týka, vraj ma byť nový, no nejako extra novo na mňa nepôsobí. Ale je celkom slušný, aj s bazénom a záhradou.

21 : 35- hotelová izba PV 112
Tak neviem/ som na pochybách, či sa mi to iba nesnívalo alebo naozaj je v našom hoteli svadba…Ale asi je, keďže mám vo foťáku dve bohužiaľ dosť nevydarené fotky. Každopádne som započula typickú orientálnu, veľmi dynamickú a rytmickú hudbu, neprestávalo to, a tak som sa išla pozrieť von na balkón. V diaľke vidím väčšiu skupinu ľudí- ženícha v obleku, nevestu v bielom, mužov v oblekoch a ženy v prekrásnych róbach/ hidžáboch…a tá nádherná hudba !!! Teraz už nepočujem nič. Škoda, že som bola tak mimo a nedala to nahrávať. Ale ako som už spomínala, naša izba je bohužiaľ na 1. poschodí a ľudia spred hotela k nám na balkón vidia a navyše si viem celkom dobre predstaviť názory/ myšlienkové pochody svadobčanov pri pohľade na fotiacu turistku ( navyše v pyžame :). Každopádne to bol veľký zážitok
(mimochodom ráno som sa dozvedela, že keďže väčšina našej skupiny býva na vyšších poschodiach, mali veľmi dobrý výhľad hlavne čo sa hotelovej záhrady týka, kde pokračovala svadobná zábava…škoda, že som o to prišla…) Ale pekne k dnešku…Okolo 10.30 si ešte v pohode vegetíme na izbe, resp. babka na balkóne- zraz je predsa okolo 12.00. Zrazu babka spozoruje odchádzajúcu skupinu turistov, pozorujem ich aj ja a s hrôzou zisťujeme, že je to tá naša… Okamžite sa mi zvyšuje adrenalín na maximum a obidve nasadzujeme také tempo, že asi o 5 minút už sedíme s nimi v autobuse. Ešte šťastie, že som mala nachystaný vak aj oblečko, ale aj tak nechápem, ako sme sa dokázali tak rýchlo premiestniť…bolo to asi nutné…Po nás dobiehali ešte asi 4 ľudia. Mám pocit, že nastala chyba v komunikácii medzi tou našou skupinkou- „lôžkový vlak“ a tou, čo šla klasickým vlakom. Našťastie by asi aj tak bez nás neodišli a ak hej, na mieste by ma porazilo…Ešte v relatívne dobrej dopravnej situácii sme sa dostali ku pyramídam. Absolvovali sme nezmyselnú kontrolu- vystúpili sme bez vecí z busu na RTG kontrolu, zatiaľčo náš autobus aj s našimi vecami prešiel bez kontroly na neďaleké parkovisko. Tu sme si doň znova posadali a pokračovali na klasickú vyhliadku na pyramídy. Cestou som si všímala drožky, kone, ťavy s turistami, ale aj s miestnymi- rodinky, hlavne plno teenagerov, prevažne dievčatá v krásnych hidžáboch- naozaj to niektoré vedia nosiť ako šperk/ozdobu…Bola možnosť zviesť sa na ťavách z vyhliadky k pyramídam- záujemcov z našej skupiny bolo naozaj minimum, ani ja som nemala záujem…Je dosť smutné, že fotky s pyramídami v púšti sú vlastne veľmi umelé- kvôli nim sa musí ísť až na tú „vyhliadku“, odkiaľ sa dajú nafotiť tak, že to pôsobí, akoby boli naozaj obklopené len a len púšťou- v skutočnosti sa k nim Káhira- Gíza čoraz viac približuje a ten večný smog, čo sa vznáša nad mestom- veľmi deprimujúce…Ale späť k samotným pyramídam- po fotení bola možnosť za 25 LE do jednej z nich ísť ( ). Bola som si istá, že sa bude dať platiť aj inou menou- mala som nachystané USD, ale tie mi pri pokladni neakceptovali, tak som v LE „naškrábala“ akurát na vstupné pre seba. Babka (asi si aj vydýchla, že tam nemusí ísť so mnou, no na druhej strane mala isto o mňa strach) čakala vonku. Dobre som vedela, čo ma vnútri čaká( alebo skôr nečaká ), ale zvedavosť bola silnejšia. Najskôr skrčmo prudko dole, potom chvíľu vystreto, potom skrčmo prudko hore… Nakoniec pohrebná komora s prázdnym sarkofágom a podpisom Belzoniho a tá istá strastiplná cesta späť. Čo sa vzduchu týka, bol ťažký, vydýchaný, príšerné teplo…Ale bola som v pyramíde !!! :) Nasledovala návšteva Sfingy. Ešte počas voľna pri pyramídach som si znova „vychutnávala“ pohľad na Káhiru v smogu na jednej strane a púšť na druhej strane, v ktorej boli roztrúsené jednotlivé „karavány“ tiav, koní a turistov/ miestnych- môj vďačný motív/objekt záujmu a fotenia. A opäť plno hlavne teenagerských skupiniek a párikov. Len tak pomimo- svadba tu naozaj je- zdola počuť spev, hudbu, tanec a hlavne hurhaj…A babka už asi dve hodiny v pohode spí. Aj ja by som mala- zajtra 07.30 budíček, 08.30 odchod na fakultatívny výlet- islámska a koptská Káhira+ bazár Chán el-Chalilí. Tí, čo idú do oblasti Sakkáry to majú o hodinu skôr. A som zatiaľ veľmi rada, že ideme tam, kde ideme…Bude s nami iná sprievodkyňa, dúfam, že OK.

Ale ešte späť k dnešnému programu- po Sfinge sme sa presunuli k obchodu s vodou, kde nasledoval hromadný nákup, našťastie sa Margita vždy postará o to, aby sme mali dostatočné zásoby. Potom sme sa presunuli do Papyrusového inštitútu- bol strašne fajn a kúpila som tu 4 malé papyrusy (snažila som sa nájsť malé rozmery s kvalitnými a hlavne mne niečo hovoriacimi motívmi). Nakoniec asi 45- minútový presun hustnúcou premávkou k Egyptskému múzeu. Tu sme strávili podstatne viac času ako v roku 2002 s Rusmi (ostali sme tu vlastne až do „záverečnej“ ). Do haly s múmiami sme nešli, nechcelo sa mi už dať 100 LE, radšej sme išli na WC a do shopu, kde som zase nakúpila plno predražených vecí, ale aspoň som mala pokoj a neotravovali ma žiadni obchodníci, keďže ceny boli pevné. Cesta na hotel nám trvala asi vyše hodiny. Bola hustá premávka- zajtra je piatok (voľný deň) a svadby sa spravidla konajú vo štvrtok… a teraz už naozaj idem spať…

26. 10. 2007 ( PIATOK )

21 : 30- hotelová izba PV 112
Dnes som asi prvýkrát naozaj unavená, tak využívam chvíľku na WC, inak ak nestihnem, dopíšem snáď zajtra cestou do Alexandrie… Tak, väčšina našej skupiny dnes išla s Margitou do oblasti Sakkáry, Dahšúru a Memfisu. My sme mali fakultatívny výlet s inou, veľmi príjemnou sprievodkyňou- Jitkou. Bola s nami aj zástupkyňa miestnej cestovky Travel Ways- zahalená moslimka. Z hotela sme odchádzali cca. 08.30- premávka bola ešte celkom OK, a tak sme sa asi o 30-40 minút dostali k Citadele, kde sme navštívili Alabastrovú mešitu Muhammada Alího. Bola naozaj krásna. A vďaka tejto návšteve som mala možnosť obliecť/ zahaliť sa akoby do hidžábu- viem, že to nebolo dokonalé, ale účel to splnilo…Len tí ľudia z našej skupinky sa tak divne pozerali, ale ja som zase divne pozerala na tých, čo aj keď pri vstupe „dostali“ taký zelený habit na zahalenie, ho proste odignorovali… Myslím, že to nebolo správne. Pre túto príležitosť som si zobrala aj hrubé ponožky, pretože sme sa samozrejme museli vyzuť, tak aby som bola nohy v teple… Sadli sme si vnútri na koberce a Jitka nám hovorila základné info o isláme. Bola možnosť klásť otázky, ibaže ja som to samozrejme nemala odvahu využiť, a v tom momente som asi ani žiadne otázky nemala, pretože aj tak, to čo hovorila, som väčšinu už dávno vedela :)
Z Citadely je nádherný výhľad na Káhiru- hlavne na „rozostavané“ tehlové domy, tony odpadkov, ale aj na mešity, minarety a v diaľke aj na 3 gízske pyramídy, a keďže bola dobrá viditeľnosť, videli sme až do Sakkáry- hlavne Džoserovu pyramídu. Krátko pred poludním sme mali zraz, keďže piatková poludňajšia modlitba je tá najdôležitejšia a do Alabastrovej mešity sa chystalo veľa moslimov. Ja som už druhý deň očarená spôsobom obliekania sa miestnych teenageriek/ žien. Sú tak krásne zladené- aj s hidžábom. Ibaže potom asi hidžáb neplní svoju úlohu, keďže sú pre okolitý svet príťažlivé….ale čo už… Nasledoval presun už hustnúcou dopravou do koptskej Káhiry.- navštívili sme tu Visutý kostol s nádherným exteriérom aj interiérom so stropom s tvare prevráteného dna Noemovej archy, kostol sv. Sergia- kde sa v krypte vraj ukrývala „Svätá rodina“ a synagógu bin Ezry. Všade boli masy ľudí- veľa miestnych Koptov. Takže v tento deň sme navštívili svätostánky všetkých troch monoteistických+ hlavných svetových náboženstiev. Potom sme sa opäť po zakúpení vody premiestňovali v dopravnom chaose ku Gíze do parfumérie. Bol tu celkom vtipný „voňavkár“- s tou svojou češtinou a poznámkami o parfúme/esencii účinkujúcimi ako viagra (myslím, že sexuálna tématika- viď návšteva alabastrovej dielne v Luxore, je tu rovnako obľúbená ako hocikde inde na svete). Kúpili sme tri vône v cene dvoch+ tri ozdobné, ručne vyrábané maličké flakóny. Ale išlo mi to tam na nervy- každý (chlap) chcel konverzovať…Nasledoval naozaj nezmyselný presun cez celé mesto k oblasti Citadely, kde sme boli doobeda…Nechápem, prečo sme vtedy neboli na bazáre, ale museli sme sem ísť až nakoniec (jedine ak kvôli atmosfére alebo čo). Chán el-Chalilí je naozaj obrovský bazár/súq. Rozchod sme mali asi hodinu a pol- ale keď sme vošli hlbšie do jednej uličky, okamžite som mala nutkanie čakať celú tú dobu na mieste stretnutia. Naozaj nemám rada tých obchodníkov- neustále poznámky, komentáre, vyvolávanie a pod. Nakoniec sme predsa len čo-to nakúpili. Škoda, že som opäť nemala šťastie na pekné, negýčové tričká. Ak sa mi už aj nejaké zapáčilo, tak bolo buď zašpinené alebo v nevhodnej veľkosti. Kúpila som akurát jedno pre sestru. O 18.30 bola Sound & Light Show pri pyramídach v Gíze- úprimne povedané, veľmi ma to nenadchlo a čakala som viac. Ale zažiť som to musela…Už som naozaj neskutočne „grogy“, takže GN & SD…

28. 10. 2007 ( NEDEĽA )

08 : 04- stojíme v Káhire v dopravnej špičke a zápche… Sme na ceste do 450 km vzdialenej Hurghady, kde máme byť cca. o 6 hodín, okolo 14.00. Pred odchodom nás Margita informovala o hoteloch, kde budeme ubytovaní- my ideme do toho istého, kde sme bývali na začiatku- Prima Life Makadi. Má to výhodu- už vieme „čo a ako“, ale zase aj nevýhodu- otravný „parfumérčan“. Ale musím tam kúpiť pohľadnice, lebo som ešte žiadne neposlala. Ďalšia „nevýhoda“ je, že nebudeme mať možnosť „preskúmať“ aj iný hotel.
Mimochodom, je mi dosť zle- už na mňa asi doľahla únava a nedostatok spánku z celého pobytu a tiež ma zasiahla „faraónova pomsta“= slušne napísané, hnačky. Dúfam, že tú cestu do Hurghady prežijem. Včera v Alexandrii mi bolo príšerne, asi som mala aj teplotu, ledva som sa udržala na nohách a po návrate som už nemala ani chuť sem niečo písať. Budem v písaní pokračovať neskôr, lebo si nechcem nechať ujsť príležitosť pozorovať „z bezpečia autobusu“ veľmi zaujímavé okolité prostredie- hurhaj a zmätok na ulici, neustále trúbenie, na ceste zmes áut, rôznych povozov a zvierat (vrátene tiav), všade množstvo špiny, vyfintené moslimky čakajúce na bus na mieste, kde o zastávke niet ani chýru ani slychu…Takže pokračujem neskôr…

12 : 24- ešte stále v buse smer HRG… Pred chvíľou sme stáli na odpočívadle s motelom a asi najslušnejším WC z celého nášho pobytu. Aj ponuka pohľadníc sa už lepší, ale stále to nie je „ono“ :) Tak ale už konečne k Alexandrii…

27. 10. 2007 ( SOBOTA )

Odchod bol plánovaný na 07.30. O tomto čase sme už všetci čakali pred hotelom. Vyskytol sa však 2. organizačný problém (1. boli kufre v sobotu 20.10.)- autobus nechodil a ako Margita krátko po 08.00 poznamenala, keď sme už sedeli v buse, “ Práve ubehlo tých 5 pravých arabských minút.“ : ) Náš hotel v Gíze je blízko výpadovky, takže sa pomerne rýchlo dostávame na diaľnicu smer Alexandria. Mne je neskutočne zle a príšerná zima- mám na sebe mikinu a babkinu bundu, ale aj tak mám pocit, že som na S/J póle a nie v horúcom Egypte : ) Klimatizácia je samozrejme pustená naplno a ostatným to asi ani trochu neprekáža, keďže majú na sebe väčšinou len kraťasy a krátke tričká/tielka a vôbec sa netvária uzimene… Okolo 11-tej sme cez okrajové časti Alexandrie a popri pobreží dorazili k záhradám Montazah. Ešte asi ½ hodinu pred samotnou Alexandriou je postavená obrovský vstupná brána v grécko-rímskom štýle s nápisom Alexandria v gréčtine a aj v arabčine- „ISKANDARIA“. Ale späť k záhradám. Sú naozaj rozľahlé. Okrem impozantného paláca Montazah sa tu nachádza aj jeden na hotel prerobený palác, kde často v lete prebýval kráľ Farúk. Je to veľmi príjemné miesto- samá zeleň a nádherná architektúra. V blízkosti sa nachádza výhliadka na paláce a pobrežie a aj mólo. V podstate tu chodia dovolenkovať asi hlavne Egypťania, veľa sme ich stretli na móle- hlavne páriky a rodiny. Niektorí sa aj kúpali v Stredozemnom mori- ženy samozrejme oblečené. Pláže sú tu dosť špinavé, len s plastovými stoličkami, lehátka som asi ani nevidela….Veď Arabi aj tak najradšej sedia na zemi… :)
Potom sme sa popri pobreží presunuli do novovybudovanej Alexandrijskej knižnice. Cestou sme z busu videli „citadelu“- Kájtbájovu pevnosť, ktorá bola pôvodne( v katalógu) súčasťou nášho dnešného programu, ale M povedala, že tam dokopy nič nie je a spýtala sa nás, či súhlasíme s výmenou za návštevu knižnice- nikto neprotestoval. Táto citadela inak stojí na mieste, kde pôvodne stál Alexandrijský maják na ostrove Faros- jeden zo 7 divov sveta a na stavbu citadely boli použité kamene z rozpadnutého majáku. Knižnica je postavená vo veľmi futuristickom štýle, ktorý ja naozaj nemusím… :) Vonkajšie obloženie je z asuánskej žuly a zvonku je popísaná všetkými typmi písma sveta- aj slepeckým. Sčasti presklená strecha, ktorá sa nakláňa smerom k moru, má pomôcť osvetľovať pracovné stoly v knižnici. Čas na „rozchod“ sa mi hneď zdal podozrivý- necelá hodina, no akosi nikto neprotestoval, tak budiž…Už v okolí sa pohybovalo mnoho mladých Egypťanov/ Egypťaniek všetkých vekových kategórií- aj školské exkurzie a opäť dokonale zladené moslimky… Turistov bolo oproti nim podstatne menej. Hneď pri vstupe napravo sa nachádzal obchod- okamžite som tam zamierila s cieľom kúpenia originálnych darčekov a pohľadníc. Čakalo ma však veľké sklamanie- bolo to čosi príšerné, dokopy tam nič nemali, akurát množstvo futuristických a drahých vecí, nič z histórie. Strávili sme tam vyše ½ hodiny a ja som stále nevedela, čo kúpiť. Nakoniec som kúpila 3 skarabeov, 2 pohľadnice, sprievodcu v NJ pre ocina a sadu historických pohľadníc…Skutočne som bola veľmi sklamaná, že tam nič nebolo. Navyše im asi „vypadol“ PC, takže každú zakúpenú vec ručne zapisovala pokladníčka- moslimka. Vedľa nej muž dával nákup do tašky. Nemala mi čo vydať, povedala mi teda, nech si ešte kúpim pohľadnice. Ešteže tam už žiadne pekné nemali a mňa akoby zázrakom „osvietilo“, tak som jej povedala, že jej z toho, čo mi vydá naviac vrátim 3 LE či koľko : ) Na túto finančnú transakciu som obzvlášť hrdá- že mi zaplo, ako to rýchlo vyriešiť. Ale už mi fakt „lepilo!- času bolo málo, navyše za mnou pri pokladni stáli panie z nášho zájazdu, ktoré už boli vovnútri. Našťastie nám poradili rýchlo sa vyviesť výťahom na 3. poschodie, odkiaľ je výhľad na celú knižnicu. Je naozaj obrovská, ale veľmi sa mi tam najmä kvôli tomu ultramodernizmu nepáčilo. Porobili sme základné fotky, aj zvonku, a v pohode sme to všetko stihli do časového limitu.
Nasledovali vykopávky z grécko-rímskeho obdobia, vrátane malého divadla- amfiteátra- odeon (lokalita Kóm ed- Dikka). Tu sme sa tiež poprechádzali a porobili fotky…Po návrate do busu na nás už čakali „falafle“. Ja som pôvodne nič nechcela, ale babka ma presvedčila, nech si u Margity „objednáme“ aspoň jeden kus. A dobre sme urobili- bolo to neskutočne fantastické. Dokonca som bez problémov zjedla aj zeleninu, keďže ju tam ani veľmi nebolo cítiť a ani som nemala nervy to nejako skúmať… :) Ozaj, PRVÝKRÁT ZA CELÝ POBYT V ARABSKEJ KRAJINE SOM JEDLA ARABSKÝ CHLIEB !!! :) dokonca aj karkadé a mätový čaj bol úspech niekde zohnať… Počas tohto príjemného „občerstvenia“- trochu som sa spamätala, sme sa busom (ako inak :) presúvali miestnymi ulicami/ uličkami ku katakombám Kom eš- Šuqafa. Cesta bola naozaj zaujímavá- okrem môjho obľúbeného pozorovania života miestnych, aj jedna „pikoška“- prechádzali sme trhoviskom určeným pre nich a nie pre turistov… Je výnimočné aj tým, že stánky sú sčasti umiestnené aj na električkových koľajniciach, čiže musia rýchlo všetko spratovať, ak sa blíži električka (Alexandria je jediné mesto arabského sveta, kde premávajú električky a podľa slov Margity tieto premávajú asi už od čias prezidenta Násira, s čím sa dá ľahko súhlasiť, keďže vyzerajú značne opotrebovane a staro, u nás by boli s veľkou pravdepodobnosťou exponátom v múzeu :) Postupne sme sa dostali do poriadne úzkych uličiek, raz sme sa dokonca „zasekli medzi dvoma nákladiakmi“ a asi 15 minút sa to riešilo, zbehli sa tam asi všetci v blízkosti sa nachádzajúci obyvatelia. Nakoniec túto situáciu všetci traja šoféri nejako zvládli a mohli sme pokračovať v jazde. Celkovo doprava vo všeobecnosti tu fascinuje asi všetkých z nášho zájazdu (a isto nielen nás), hlavne to, ako je možné, že sme pri takom všadeprítomnom zmätku a chaose nevideli zatiaľ ani jednu haváriu, max. tak pokazené autá a min. štyria opravujúci ľudia- Egypťania/ Arabi robia všetko kolektívne :) Ale späť ku katakombám (ide o najväčšiu grécko-rímsku nekropolu v Egypte). Najviac ma zaujala jedna hrobka/reliéf - mix. rímskeho, gréckeho a egyptského umenia- Rimania už nechápali zmysel a význam egyptských symbolov.. Tá hrobka vyzerala sčasti ako z filmu „Tajemství řeky bohů/Siedmy zvitok/ The seventh scroll“. Hlavne neprehliadnuteľné kobry boli nádherné :) Bol to celkom rozsiahly komplex tých katakomb, niektoré chodby mi pripomínali scény z filmov Indiana Jones a pod. – kamenné kvádre, cez ne drevené lávky a pod tým mútna voda, po stranách obdĺžnikové otvory do kameňa- asi na telá, ale boli prázdne. Keď sme sa tam všetci dosýta pomotkali a užili si toto tajuplné prostredie, vyšli sme rovnakou cestou ako sme vstupovali- ústrednou točitou šachtou „vzhůru“ za čerstvým vzduchom- čo je síce relatívny pojem… :) a naším cieľom/smerom už bola „len“ Káhira.
Ako som už spomínala, po tom falafli sa mi dosť polepšilo, zjedla som dokonca aj BEBE keksy, no cestou späť mi opäť nebolo práve najlepšie… :( Mali sme pustený film Asterix a Obelix: Misia Kleopatra- to som kedysi so sestrou pozerala takmer denne… Z Alexandrie sme vyrazili pred 16.00 a pred 18.00 sme už boli v Gíze, ale bola tu príšerná dopravná špička/ zápcha, takže sme na hotel dorazili asi o 18.30. Síce som bola rada, že nejdeme na vystúpenie dervišov- bola som fakt „grogy“ a odchádzalo sa asi už o 19.00 a vrátili sa pred polnocou, čiže by som bola isto poriadne mimo a hlavne netuším, kedy by som sa pobalila…Ale vidieť som to veľmi chcela, vraj to bol skutočný zážitok (určite lepšie ako tá S&L show pri pyramídach). Rozhodla som sa nejsť na večeru, lebo som mala silne pochybnosti, či by som to vydržala..Akosi mi a ani babke však nedošlo, že keď si ona zoberie kľúč, teda aj kartu (aby ma prípadne nemusela budiť klopaním), vypne sa elektrika…Došlo mi to, až keď som sa zrazu z ničoho nič ocitla v úplnej tme…skoro ma porazilo…Potrebovala som sa osprchovať, hlavne aby mi pred spaním uschli vlasy- už som sa aj chystala, že to skúsim aj potme, keď mi vtom napadlo, že mám baterku, a tá ma naozaj „zachránila“- svetla bolo tak akurát…Po vyše hodine sa babka vrátila, akoby nič- správne som predpokladala, že ešte s niekým konverzovala, ale vraj ma nechcela nechať tak dlho samu, tak odišla skôr na izbu…Zhrozila sa, keď zistila, že, som tam bola potme, len o baterke…:) Pred spaním sme sa pobalili, časť sa dobalila dnes ráno…Na raňajky som mala dve šálky čierneho čaju, inak nič… by ma zaujímalo, či som čosi schudla, lebo tu fakt toho veľa nezjem…Dúfam, že nás čím skôr ubytujú, a že v hoteli zoženiem pekné negýčové pohľadnice. Riešim teraz dilemu- ísť či neísť taxíkom do Hurghady, ale pravdupovediac sa mi veľmi nechce, hlavne keď si predstavím tých otravných obchodníkov… :)

30. 10. 2007 ( UTOROK )

06 : 26- let spol. AIR SLOVAK/ eg. LOTUS (HRG BTS)
No, čím začať…Momentálne mám akútnu potrebu ísť na WC, takže asi tak…Ale už sme po jedle a pití, čiže jedna základná fyziologická potreba je uspokojená… :) Tak ku včerajšku:

29. 10. 2007 ( PONDELOK )

Bol to taký pohodový relaxačný deň na pláži. Vlastne v nedeľu večer som bola taká unavená, ž som tu ani nič nenapísala… Hotel- Prima Life Makadi, izba č. 6116- pekné číslo, však ? :) Bolo to blízko našej izby spred týždňa, akurát že táto bola o poschodie nižšie a bola menšia- teda jedna veľká miestnosť a 2 veľké postele- ustlaté bolo pre dvoch na každej, ale veľkosť pre 2 malá, pre jedného veľká, takže nám chýbali už len „nebesia“ a spali by sme ako kráľovné…Možno vtedy pred týždňom si ten „poslíček“ (neviem ako ho nazvať, proste ten čo nás doprevádzal na izbu), povedal, že máme VIP izbu :) ale bolo nám fajn…Idem na to akosi „po arabsky“- info píšem odzadu :) S nami do hotela prišli ešte 2 osoby- matka s dcérou- naše spolucestovateľky a na lodi aj spolustolujúce- sympatické moletky…Ten náš pôvodný bus CAIRO-HURGHADA išiel príšerne pomaly, šofér sa vyhováral, že cestou sú radary :) Asi v polovici cesty sme mali krátku prestávku na WC, občerstvenie a rozhýbanie sa. WC bolo asi najčistejšie z celej cesty a ani to tam nesmrdelo :) Šofér si asi odskočil zajesť, možno aj pomodliť sa a všetkých vyhnal z busu, ktorý aj zamkol…My sme si poprezerali asi 3 obchodíky čo tam boli a domáhali sa vstupu do busu. Postupne sa nás tam zhromaždila celkom veľká skupinka, ale šofér stále nikde… :) Tak som aspoň odfotila dopravnú tabulu- Suez 120 km, Cairo 200 km a užili sme si púštny vietor, až napokon došiel šofér…Ešte sme šli chvíľu púšťou, potom sa začali vynárať prvé hotely v El Goune. Neuveriteľné ako z púšte vyrastajú také obrovské prepychové hotelové komplexy, krásna zeleň…Konečne sme dorazili k predmestiu Hurghady. Väčšina ľudí z nášho zájazdu mala 3* hotely, tie sa nachádzajú hlavne v centre. Hneď pred prvým hotelom nás, ľudí, čo mali hotely v oblasti Makadi a Safagy, čakal ďalší bus, do ktorého sme presadli. Išli sme centrom Hurghady- som rada, že som tam večer nemusela/ nemala chuť ísť, ale takto okolo 14.30-15.00 bolo v meste minimum ľudí- všetci turisti sústredení asi na hotelových plážach, ožíva to tu asi až večer… Náš hotel bol 2. zastávka, prvou bol Le Meridien. Delegát, Egypťan hovoriaci po česky, nám pomohol s ubytkom… Skoro mi oči vyleteli „z důlku“, ale dali nám all- inclusive náramky a pritom to zaplatené nemáme :) (po prílete som bola presvedčená, že máme, až delegát ma upozornil, že máme polpenziu, tak sme sa s tým zmierili a teraz také milé prekvapko/ omyl ??? :) Ale tvárili sme sa suverénne a za celý ten čas nikto na chybu neprišiel :) Ja som to ale veľmi nevyužila, akurát som hodne pila čajíky :) Babka si však all- inclusive dokonale vychutnala :) Naozaj to bol úžasný omyl a doteraz neviem, čo si mám o tom myslieť. Ešte cestou z recepcie na izbu mal ten chlapík, čo nám ukazoval areál a cestu, stále potrebu so mnou konverzovať. Mala som na očiach čierne slnečné okuliare a on neprestajne na mňa naliehal aby som si ich zložila, lebo chce vidieť moje oči- doslova celú cestu (a je to poriadny kus) ma o to non-stop prosil, ja som mu vzdorovala až do izby a až pri odchode som naňho vo dverách vypúlila svoje rozmazané, unavené a červené oči. On na mňa tiež :) a hneď začal, že „magic eyes“ atď. :))) Na druhý deň, keď sme ho stretli, si nás, teda asi hlavne mňa pamätal, aj keď sme mali obidve oblečené čosi úplne iné ako deň predtým. A znovu začal s „eyes“…sranda…Babka si večer bola dať odmerať tlak u hotelového lekára, ale do nemocnice ju neposlali :) Ozaj, k nemocnici… Na poznávačke s nami bola jedna veľmi sympatická maličká 67-ročná čiperná Češka, ktorá asi hneď po prílete skončila v nemocnici. Doteraz nevieme, čo presne jej bolo. Ale pripojila sa k nám 2. deň v Luxore. Z tej nemocnice bola neskutočne nadšená, rozprávala o tom, ako keby bola v nejakom paláci, že o takej čistote a úžasnej starostlivosti sa nám tu doma môže len snívať…A že aj keď s ňou mali veľa trápenia a starostí - telefonáty do Čiech, zhodnotenie stavu a zaradenie ku svojej skupine, platiť nemusela nič- všetko zariadili, napriek tomuto všetkému boli ku nej veľmi milí. Vraj to bola štátna nemocnica a boli tam aj domáci :) jednoznačne má táto pani o skúsenosť naviac…

Včera po večeri som šla na izbu- dobaľovať a pod. a babka šla do zlatníctva…Kúpila si strieborné náušnice „anch“ + prívesok. Z náušníc som bola hneď nadšená a tajne som dúfala, že budú moje :) Babke ale bez ohľadu na to, že som ich chcela, číže objektívne, nesedeli, takže mi ich predala za 30 USD :) Prívesok jej ale nevošiel na retiazku, ktorú si kúpila na bazáre Chán el- Chalilí, vrátila sa preto do toho zlatníctva a tam jej to spravili tak, že to pasuje. Ozaj, opäť máme izbu síce blízko pláže, ale cesta do hlavnej budovy + na raňajky a večere je riadna prechádzka :) Babka šla hneď skoro ráno obsadiť lehátka na pláži- dokonca tak skoro, že vtedy ešte ani nevydávali uteráky/osušky :) Ja som mala možnosť sa konečne ako-tak vyspať, no práve vtedy sa mi spať jednoducho nedalo- už o 07.00 som bola hore, pôvodne pred 05.45, ale ešte som zaspala. Tak som sa vybrala za babkou na pláž, práve sa chystala ísť do mora, takže len tak-tak som to stihla :) Šli sme spolu na raňajky- babkine druhé v poradí :), dala som si konečne palacinky s nuttelou a čokoládou- fantastické. Potom nasledovalo šnorchlovanie a dofotenie podvodného foťáku :) Čo sa aktivít týka, je tu stále čo robiť, dokonca aj „lekce arabštiny“ o 16.00 na pláži a pri bazéne, ale vtedy som ja už bola v sprche :( …Ešte som si chcela dať hennu, nejaký pekný orientálny vzor, na ruku, ale pri predstave, že by to robil nejaký premodernizovaný, sebavedomý, nagélovaný Arab (jednoducho odpudivý zjav), môj záujem opadol. V Dubaji bolo fajn, že to robila zahalené moslimka- dokonca v niqábe, čo mi absolútne vyhovovalo a dalo sa s ňou normálne konverzovať. Ale zapojila som „satelity“- prišla nová skupinka, veľká rodina Slovákov, a dvaja z nich sa práve vrátili z vedľajšej pláže s tými fľaškami farebného piesku v rôznych útvaroch- sčasti je to gýč, ale v podstate fajn suvenír. Nahovorila som teda babku, nech sa tam ide so mnou pozrieť- aj sme hneď kúpili + prezreli sme si priľahlý hotel. Mysleli sme, že je to „Le Meridien“, ale ten „piesočný muž“ nám povedal, že ide o “ Fort Arabesque“. Bo to asi ešte drahší hotel, lebo tam bolo oveľa menej ľudí, väčšinou miestni- zamestnanci, priestory pri bazéne aj na pláži také voľnejšie…Po večeri, či vlastne ešte pred odchodom na ňu sme pod dverami našli papierik- info o zmene odletu. Mne až zle prišlo, že bude niekedy poobede/večer (a my by sme už vlastne nemali nárok na izbu), ale on bol naopak posunutý o jednu hodinu dozadu-teda skôr. Čiže budíček 02.00, 02.30 odvoz kufrov- tentoraz po ne naozaj prišli, 03.00 odchod. Na recepcii nastalo tradičné „handrkovanie o pasy“, prevzatie raňajkového balíčka (je mi naozaj záhadou, ako je možné, že raňajky v hoteli sú také bohaté a pestré a do tých balíčkov všeobecne dávajú také „nejedlé“ veci, ktoré človek zje asi naozaj len vtedy, keď už „umiera“ od hladu) a presne o 03.00 prišli po nás…Autobus bol už zaplnení ľuďmi z Le Meridien a Safagy, sedíme teda až vzadu. Sú tu aj niektorí naši spolucestujúci z poznávačky…Na letisku prebehlo všetko OK. Objavila som tam ešte plno „shopov“ so suvenírmi a S FIXNÝMI CENAMI- najvtipnejšie na tom bolo to, že som už aj bola ochotná zjednávať (už akosi automaticky :) ale bola som taktne upozornená, že to jednoducho nejde…Pritom v roku 2005 sa na mňa dívali akoby som spadla z mesiaca, keď som nejavila známky zjednávania… :) Boarding 05.25, odlet ešte pred plánovaným 06.25. Naša spolusediaca- v uličke pri babke (ja som bola samozrejme pri okne :), bola veľmi komunikatívna pani v strednom veku, cez uličku sedel jej manžel. Boli z Bytče, konverzácia bola aj o dome v Plevníku, čo bolo obojstranne zaujímavé. … :) PRÍLET cca. 09.15- bez problémov, hustá hmla, množstvo oblakov a nad nimi žiariace slnko…Ku kufrom sme sa dostali prekvapivo medzi prvými. Odvoz OK- všetko klaplo !!! HURÁ DOMOV!!! Ale bude sa ťažko zvykať… iný svet, iná kultúra… a mrazivých 10°C…

!!! THE END !!!

další cestopisy
Komentáře
4
Řadit podle času | Řadit podle vláken vzestupně sestupně

Při vkládání příspěvku do diskuze jako neregistrovaný uživatel budete mít u vašeho příspěvku zobrazenu IP adresu

:-) :-( ;-) :-P :-D :-[ :-\ =-O :-* 8-) :-$ :-! O:-) :'( :-X :-)) :-| <3 <:-) :-S >:) (((H))) @};-- \o/ (((clap))) :-@
nadka 29.12.2008 19:50
 

Jak je vidět, cestovní kanceláře mají opravdu podobný program a je jedno z jaké země je to. Fajn popsané v 1.tak ve2.cestopise. :-P

  • Anonym (3)
  • Anonym (2)
el jirka 20.08.2008 13:29
 

Jo jo, poznávání je super. Skoro se mi stýská :-P .

  • Anonym (1)
ZdenaB 10.08.2008 01:04
 

Super, stejně jako 1.část. ;-)

  • Anonym (1)
  • Anonym (1)
Pazar 09.08.2008 11:06
 

Díky za poutavé počteníčko, přímo jsem se vžíval do popisovaných situací. Na druhé straně mne asi tak detailní popis vyléčil z úvah o absolvování nějaké podobné poznávačky. ;-)

Zpět na všechny diskuze